Posted on

What do we expect from civilization

Extraterrestrial or terrestrial?

Hovorí sa o tom, že ľudstvo je ešte len v plienkach alebo v puberte potrebuje vzrásť a dospieť. Otázkou na ktorej sa asi tak ľahko všetci nezhodneme je: Dospieť k čomu?

Od mimozemšťanov očakávame

Od mimozemských civilizácií očakávame, že budú od nás vyspelejšie ale nie sme si istí, ako túto prevahu použijú. Či nás napadnú a zotročia, podľa našej civilizačnej paradigmy, vzniknuvšej podľa toho, ako sme sa my civilizovaní správali k objaveným „novým svetom“. Alebo nám pomôžu dospieť, čo by niektorý z nás vedeli ako facilitátori ponúknuť menej vyvinutým kultúram. Facilitácia by mohla uľahčiť nájdenie cesty neopakujúc všetky doterajšie chyby. (Presne to, čo sa nestalo pri prechode – transformácii postsocialistických ekonomík na posttrhové)

Vráťme sa ale k jednému (o)mylnému očakávaniu. Od mimozemských civilizácií očakávame, že budú civilizáciami. Nemusí to však vôbec tak byť, môžu byť predcivilizačnými alebo mimocivilizačnými kultúrami, ktoré nemajú civilizáciu vytvorenú z miest a mestských štátov ako to nemali a dodnes nemajú mnohé kultúry na Zemi. Keďže nebyrokratické, neštátne „megasídliská“ nenazývame civilizáciami – lebo civis je mestský občan, mali by sme ich nazývať megasídlisko-áciami. A takými môžu byť aj mimozemšťania – nezcivilizovaními megasídlisko-áciancami. Je asi logické, že im cez náš civilizačný naratív ani nebudeme rozumieť. Možno im budú rozumieť predcivilizačné primitívne „native“ národy ako to bolo ukázané vo filme La Belle Verte (1996).

Keď civilizácia dospeje

Na čo je dobré, keď dospeje civilizácia? Keď sa z technokratického aparátu stane kultúrne telo schopné pamäti, regenerácie a zmyslu? Keď sa z inštitúcií stane živý organizmus, ktorý už nefunguje len na základe výkonu, ale na základe vzťahu, dôstojnosti a kolektívnej inteligencie?

Civilizácia dospieva podobne ako skupina — cez odmietnutie vonkajšieho vedenia, ktoré sa stalo neviditeľným, algoritmickým, centralizovaným. Tento proces môže pripomínať zosadenie Goliáša: nie jedného kráľa, ale systému, ktorý sa stal príliš veľkým na to, aby cítil.

Goliath’s Curse: The History and Future of Societal Collapse

Padanie Goliáša (Goliath’s Curse: The History and Future of Societal Collapse, Luke Kemp 2025) je symptóm civilizačnej únavy. Je to moment, keď sa spoločnosť prestane báť vlastnej pamäti, vlastného tela, vlastného hlasu. Keď sa prestane spoliehať na „facilitátorov“ v podobe algoritmov, expertov, technokratov, ktorí síce viedli, ale už nevedia počúvať.

Pád civilizácií: História, budúcnosť a nádej pre 99%

Zrelá civilizácia sa nebojí decentralizácie. Nebojí sa, že stratí kontrolu, pretože chápe, že kontrola bola ilúziou. Nebojí sa, že stratí vodcov, pretože vodcovia boli len zrkadlom kolektívneho strachu. Nebojí sa, že stratí pravidlá, pretože pravidlá bez pamäti sú len nástroje disciplíny.

Keď civilizácia dospeje, neporazí Goliáša silou, ale odmietnutím jeho logiky. Odmietne rast bez zmyslu, výkon bez vzťahu, bezpečnosť bez dôstojnosti. A začne sa učiť znova — nie ako stroj, ale ako spoločenstvo.

Historické paralely

Paralely ktoré ilustrujú, ako sa skupinové dozrievanie a odmietnutie vonkajšieho vedenia prejavuje v makropolitických procesoch. Každý príklad ukazuje, ako sa „zosadenie Goliáša“ odohráva v rôznych kultúrnych, technologických či politických kontextoch:

Na čo je dobré keď kultúra dospeje

Keď sa skupina stane „true“ komunitou, začína sa proces, ktorý v dejinách často vyústil do makrohistorických zlomov. Dospievanie skupiny nie je len vnútorný proces — je to signál, že staré formy vedenia už nepostačujú. Ako sa s tým môžeme vysporiadať?

1. Zosadenie kráľa: Francúzska revolúcia (1789)

  • Skupinové dozrievanie: Tretí stav (obyčajní ľudia) si uvedomil svoju moc a odmietol byť reprezentovaný aristokraciou.
  • Makropolitický dôsledok: Zosadenie monarchie, vznik republiky, redefinícia občianstva.
  • Paralela: Odmietnutie „facilitátora“ (kráľa) ako akt kolektívneho sebauvedomenia.

2. Odmietnutie technokracie: Hnutie za klimatickú spravodlivosť (2018–)

  • Skupinové dozrievanie: Mladé generácie odmietajú technokratické riešenia bez etiky a pamäti.
  • Makropolitický dôsledok: Vznik globálnych hnutí (Fridays for Future, Extinction Rebellion), tlak na systémovú zmenu.
  • Paralela: Zosadenie „Goliáša“ v podobe korporátneho rastu bez zmyslu.

3. Digitálna suverenita: Hnutia za open source a decentralizáciu

  • Skupinové dozrievanie: Komunity vývojárov, aktivistov a pedagógov odmietajú centralizované platformy.
  • Makropolitický dôsledok: Vznik alternatívnych infraštruktúr, digitálnych komunít, etických protokolov.
  • Paralela: Zosadenie „neviditeľného kráľa“ — algoritmu, ktorý riadi bez zodpovednosti.

Makrohistorický pohľad

V dejinách civilizácií existuje vzácny moment, keď vedenie prestane byť centrom moci a stane sa katalyzátorom kolektívnej zodpovednosti. Skutočný facilitátor — či už ide o vodcu, inštitúciu, technológiu alebo kultúrny rámec — očakáva svoju vlastnú transcendenciu. Vie, že jeho úloha nie je trvať, ale umožniť vznik niečoho zrelšieho – vyvinutejšieho.

Od vodcu k facilitátorovi

  • Vodca sa drží moci, pretože ju vníma ako zdroj identity.
  • Facilitátor ju odovzdáva, pretože ju vníma ako prechodný nástroj kolektívneho dozrievania.

V makrohistorickom kontexte je facilitátor civilizačným prechodovým objektom – mostom. Je to forma vedenia, ktorá očakáva svoju vlastnú zbytočnosť, pretože vie, že skutočná spolupatričnosť vzniká vtedy, keď už vedenie nie je potrebné.

Historické paralely

Sokrates v Aténach

  • Neponúkal odpovede, ale kládol otázky.
  • Jeho „facilitácia“ viedla k sebauvedomeniu občanov — až ho nakoniec odmietli.
  • Jeho smrť bola paradoxne potvrdením, že spoločnosť začala myslieť sama.

Open source hnutie

  • Vzniklo ako facilitátor digitálnej suverenity.
  • Jeho cieľom nie je kontrolovať, ale umožniť komunitám tvoriť bez centrálneho vedenia.
  • Keď sa komunita stane autonómnou, pôvodný facilitátor sa stáva infraštruktúrou, nie autoritou.

Civilizačné prechody

  • V tradičných spoločnostiach sa starší stávali „facilitátormi pamäti“, nie vládcami.
  • Ich úloha bola odovzdať zodpovednosť mladším, nie ju držať.
  • Keď sa to podarilo, vznikali nové formy kultúrnej regenerácie.

Kultúrna lekcia

Facilitátor, ktorý víta svoje odmietnutie, je znakom zrelej kultúry. Je to moment, keď sa moc mení na dôveru, vedenie na zdieľanie, pravidlá na pamäť. Je to prelomenie Goliášovho cyklu — kde veľkosť už nie je cieľom, ale prekážkou.

Skutočný facilitátor sa teší z toho, že jeho prítomnosť už nie je potrebná, pretože to znamená, že spoločenstvo začalo „dýchať“ samé.

Tento článok odkazuje na myšlienky z novej knihy „SymBiocénna MYSEĽ“. Ukazuje nám spôsoby akými opúšťame antropocén a robíme prvé kroky v ústrety SymBiocénu. Každodenná inšpirácia na ceste k skutočnej budúcnosti.

Posted on

Thanks to the support of those not cursed by Goliath’s curse

Vďaka podpore nezakliatych Goliášovou kliatbou

Vďaka podpore a porozumeniu sa mi podarilo spísať knihu “SymBiocénna MYSEĽ”. Vďaka trpezlivosti a času, ktorý som vo vzťahoch zanedbával a nevenoval im. Vďaka
tým, ktorí pomohli so zabezpečením, informáciami, internetovým prepojením
a dátami sprostredkovanými cez AI. To všetko bolo potrebné na vytvorenie,
zalomenie a vytlačenie tejto knihy.
Pociťujem hlbokú vďačnosť za to, že sa všetko — aj s mojím kódom — mohlo
prepojiť a priniesť vám správu o symBiocénnych možnostiach, ktoré máme
vďaka neziskovej práci stotisícov našich bratov a sestier k dispozícii.

Dostáva sa vám do rúk dielo, ktoré sa spisovalo roky, rodilo desaťročia a tvorilo
desaťtisícročia. Je postavené na kóde, ktorý vznikal miliardy rokov — na ume a
práci nespočetných pokolení našich predkov, ktorí si svoje poznanie nenechávali
pre seba, ale zdieľali ho ako drahocenný dar s nami všetkými tu na Zemi, ktorá
je drahokamom, čo sme spolu dostali.
Verím, že ho budeme môcť aj spolu opatrovať a chrániť. Verím, že ju dokážeme
ochrániť, keď prehliadneme Goliášsku hru na dokonalosť civilizácie.
(Poďakovanie z knihy “SymBiocénna MYSEĽ”)

Prvních 200.000 let žilo lidstvo v rovnostářských skupinách a úspěšně zhatilo jakéhokoli jednotlivce z trvalého vládnutí. Naši předkové se vyhýbali dominanci. Pak, asi před 12.000 lety, se to změnilo. …

Goliath’s Curse: The History and Future of Societal Collapse

Výzva pre súčasnú spoločnosť
Kniha si nekladie len historický cieľ — chce byť varovaním aj návodom. Autor hovorí o tom, že dnešný svet, s jeho prepojenosťou a jednotlivými veľkými inštitúciami („Goliaths“ ako veľké technologické spoločnosti, ropný priemysel, vojensko-priemyselné komplexy) je krehkejší, než si často myslíme.

“Ekonomická nerovnost je určujícím rysem civilizace” – Walter Scheidel, The Great Leveler: Violence and the History of Inequality from the Stone Age to the Twenty-First Century (The Princeton Economic History of the Western World)

Kniha “SymBiocénna MYSEĽ”, a najmä jej pripravované anglické vydanie, vám prináša každý deň nové predcivilizačné a vivilizačné perspektívy.

Posted on

Where to get RESOURCES for SymBiocene?

LyX Document

0.1 Odkiaľ čerpať ZDROJe

0.1.1 OpenHnutia&DIT

Uprednostňovaním života – kormidlovaním k životu a symbióze – predchádzame extrakcii života z živých, ľudských a MTH bytostí. Učíme sa rozlišovať a uprednostňovať život a jeho hodnoty pred ziskom a jeho nesmrteľnosťou a neľudskosťou. Na to nám slúži konceptuálna gramotnosť. Potrebujeme predísť „morálnej zastaranosti“ racioziskového modelu a naratívu.

0.2 Od kódu moci ku kódu spolupráce

Najstaršie písma vznikli ako nástroj evidencie v službách moci. V starovekých hierarchických Goliášoch – ako Sumer či Minojská Kréta – slúžili na zaznamenávanie majetku, daní a obetín. Stali sa exkluzívnym médiom centralizovanej správy a kontroly.

V prastarých kultúrach ako Vinča či Kukuteni-Tripolie sa dávno pred tým používali znakové systémy – (proto)písma s kultúrnym a symbolickým významom, ktoré slúžili skôr ako výraz kolektívnej identity než ako nástroj evidencie. ConVivirné usporiadania nemajú potrebu evidencie, lebo sú malé, komunitné, vedia si veci zrátať, zvykovo odhadnúť a zapamätať. Na „neevidenčné“ úkony používajú rozprávačov, metaforu a ďalšie kultúrne postupy. Je možné že neGoliáške usporiadania azda aktívne odmietali evidenciu a uprednostňovali príbehovo-symbolické „znakové kódy“.

Dnes sa filozofia kódu transformuje v hnutiach ako Open Source, Open Access, Open Data, Open Government, Open Licence, Open Science, Open Innovation, Open Telemetry, open HW apod. Creative Commons, Commons Governance, DisCO, DIT, Effective Altruism či Moral Ambition – ktoré sa snažia rozpúšťať bariéry a vracať vedomosti späť do rúk komunity. Informácia už nie je nástrojom moci, ale spoločným dobrom. Kód, dáta a poznanie sa zdieľajú, spravujú komunitne, transparentne a eticky.

Tieto hnutia prepísali pôvodný účel písma – od evidencie pre elitu ku kolektívnej pamäti pre všetkých. Od kódu moci ku kódu spolupráce. Z nástroja evidencie a kontroly sa tak kód stáva nástrojom cocreatívnej spolupráce a spoločného rozvoja. Kultúra otvorenosti prepisuje paradigmu od centralizácie k decentralizácii, od exkluzivity k inklúzii, od nesmrteľného zisku k živej ľudskej (spolu)tvorivosti.

Vplyv symbiocénneho hnutia je možné badať v nespočetných oblastiach života – od operačných systémov, cez vzdelávanie, až po ekonomiku a správu. Voľba mať každý deň iný operačný systém nie je len technická možnosť, ale aj symbol plurality, adaptability a slobody. Distribúcie Linuxu ako Zorin OS Lite, Peppermint či MX Linux umožňujú každému nájsť si svoje digitálne hniezdo nezávislé na korporátnych komoditách.

0.3 Každý deň iný OS

Linux nám dnes už poskytuje nástroj na online testovanie 64 distribúcií Linuxu priamo z webového prehliadača ako distrosea(com), vďaka ktorému môžeme každý deň používať iný OS priamo na svojom, hoc aj staršom počítači. V dobe win10EOS to je dôležitá platforma na vyskúšanie ako sa vám na ktorej distribúcii Linuxu pracuje a pre ktorú sa rozhodnete. Ako najjednoduchšie a naj„friendly“ platformy vhodné na prechod sa považujú:

  • Zorin OS Lite – navrhnutý špeciálne pre používateľov Windowsu s možnosťou nastavenia vzhľadu Windows alebo macOS optimalizovaný pre staršie počítače.
  • Linux Lite – ultra jednoduchý a nenáročný fungujúci systém hneď po inštalácii.
  • Peppermint OS – rýchly, ľahký hybridný systém, ideálny pre netbooky a staršie stroje alebo MX Linux (Xfce verzia).

K dispozícii sú aj návody na prechod na Linux – krok za krokom. DesdeLinux ponúka: „Dual Boot MX Linux inštalácia spolu so systémom Windows s UEFI/GPT“. Sprievodca najlepšími distribúciami Linuxu pre začiatočníkov na polimetro(com).

Verím, že počiatočné odlišnosti čoskoro prijmete a Linux sa stane jedným z vašich najdôležitejších krokov do symbiotickej budúcnosti. Ak potrebujete alternatívu k inému proprietárnemu SW, pohodlne si ju nájdete na alternativeto.net. Ďalšou oblasťou použitia Open Source sú vzdelávacie platformy predstavujúce nový typ živého učenia, ktoré rozvíja, prispôsobuje sa a podporuje. Supportívna inteligencia (SUPPI) tu nie je nástroj kontroly, ale symbiotický partner, ktorý pomáha študentovi rásť.

0.4 Inteligentný vzdelávací ekosystém

Odporúčať môžeme Akademix predstavujúci výnimočný inteligentný vzdelávací ekosystém. IA-asistent odporúča obsah podľa výkonu študenta. Prispôsobuje náročnosť úloh a identifikuje medzery v znalostiach. Ponúka interaktívne nástroje – 3D virtuálne laboratóriá, simulácie, virtuálne disekcie, geografické prieskumy, zdieľané dokumenty, virtuálne tabule, tímové projekty. Tiež gamifikáciu prostredníctvom virtuálnej meny, systému „learning streaks“ a strom poznania a automatizované hodnotenie, AI vyhodnocuje eseje, programátorské úlohy, dokonca aj rukou písané zadania, detekuje plagiáty, hodnotí kód a rozpoznáva rukopis.

0.5 Klasické formy digitálnych commons

Základné piliere otvoreného digitálneho sveta – otvorené licencie, softvér, obsah, infraštruktúra.

  • Open licencie: GNU GPL, CC BY-SA, MIT, Apache
  • Open Source SW: Linux, Mozilla Firefox, LibreOffice, Joplin, Blender, GIMP, Godot, Git, Gitea, Notepad++, Vim, Jupyter
  • Wiki platformy: Wikipedia, Wikidata, Wikimedia Commons, Atlas of the World (Commons)
  • Bezpečná komunikácia a infraštruktúra: NoLog, CryptPad, Jitsi, Matrix/Element, Disroot
  • Federované priestory: Mastodon, Pleroma, PeerTube, podHUBie (ActivityPub), Bluesky (AT protokol) – decentralizované komunity bez algoritmov a sledovania.
  • Decentralizačné technológie: IPFS, Holochain, Nostr – obnovujú vzťah k dátam a vlastníctvu

0.5.1 Zdieľané dátové platformy

Otvorené databázy, mapy, archívy a senzorické siete – pre výskum, občiansku vedu a komunitné projekty.

  • Mapové a geodátové platformy: OpenStreetMap, OpenDEM, OpenAerialMap, OpenCellID
  • Telemetrické dáta: Open Telemetry, Open Innovation, Formula Student telemetry sharing, OpenRaceData
  • Environmentálne dáta: Sensor.Community, EnviroCar, OpenAQ, Global Forest Watch
  • Zdravotné a sociálne dáta: Healthsites.io, Wikidata
  • Kultúrne a historické archívy: Internet Archive, Open Library, Europeana, Wikimedia Commons
  • Ovocné mapy a komunitné zdroje: Mundraub.org, Fruitmap.sk, Mapa symBIOprepojení

0.5.2 Open hardware

Otvorené technológie pre výrobu, bývanie, poľnohospodárstvo, medicínu a sebestačnosť.

  • Stavebné a komunitné projekty: WikiHouse, Open Design, Open Source Ecology (OSE)
  • Poľnohospodárske nástroje: Farm Hack, FarmBot
  • Open-source hardvér (OSHW): GliaX, AXIOM Camera, SatNOGS, HackRF One, OpenFlops, Tillitis Key1

0.5.3 Kooperatívna správa a Financovanie commons

Modely správy a podpory spoločných zdrojov – transparentné, komunitné, decentralizované.

  • Participatívne financovanie: Open Collective, CoBudget
  • Kooperatívna správa: DisCOs, Platform Cooperativism
  • Algoritmické modely: Community Algorithmic Trusts, Quadratic Funding
  • Pravidlá ako dohoda: Community Rule, LexDAO

0.5.4 Poznanie ako commons

Vzdelávanie, výskum a dáta ako verejné dobro – nie produkt.

  • Otvorené vzdelávacie platformy: MIT OCW, Kolibri, OSF, Zenodo, arXiv
  • Otvorené dátové nástroje: CKAN, Open Knowledge Foundation

0.5.5 Otvorené licencie

Právne základy slobody, zdieľania a spolupráce.

  • Softvérové a obsahové licencie: GNU GPL, CC BY-SA, MIT, Apache
  • Hardvérové licencie: CERN-OHL, TAPR OHL

0.6 Open – (o)tvorená budúcnosť

Otvorená budúcnosť sa netvorí mocou, ale vzťahom. Jej základy tvoria princípy, ktoré umožňujú slobodu, zdieľanie, spoluprácu a spolubytie. Otvorené licencie predstavujú právne základy slobody – rámce, ktoré chránia zdieľanie a umožňujú tvorbu bez vlastníckych bariér. Federované priestory sú technológie vzťahu: decentralizujú moc, obnovujú dôveru a umožňujú vznik komunitných ekosystémov. Kooperatívna správa zdrojov je formou starostlivosti, kde pravidlá nevychádzajú zo zákona, ale z dohody – z citlivého spolurozhodovania. Poznanie sa stáva spoločným statkom (commons), kde vzdelávanie a výskum nie sú produktom na predaj, ale vzájomne prospešným darom a verejným dobrom. Otvorený hardvér umožňuje tvorbu nástrojov pre život – stroje pre výrobu, bývanie, poľnohospodárstvo, medicínu či sebestačnosť – dostupné, upraviteľné, zdieľateľné. Vývojárske nástroje sa menia na nástroje učenia, vzťahu a remesla – umožňujú slobodnú tvorbu bez uzamknutého privlastňovaného a neprítomného vlastníctva.

0.7 Európsky symBioOS

Projekt EU-OS.eu predstavuje obraz symBiocénneho konceptu bezpečného operačného systému pre verejný sektor, postaveného výlučne na otvorených technológiách ako Fedora Kinoite a KDE Plasma. Jeho cieľom je ukázať, že digitálna suverenita sa dá dosiahnuť aj bez závislosti od komerčných, uzavretých platforiem. Napriek tomu, že EÚ investuje miliardy do rozvoja AI, kybernetickej bezpečnosti a digitálnej infraštruktúry, prehliada existujúce riešenia, ktoré by mohli byť základom nezávislého digitálneho ekosystému. Projekt vyzýva k prehodnoteniu prístupu k digitálnej suverenite. Ak chce EÚ naplniť svoje ambície, musí prestať ignorovať riešenia, ktoré už existujú, fungujú a sú pripravené slúžiť európskej verejnosti.

0.8 SymBiopédia – symBiomožností

Rozvíjanie idey symbiopédie znamená tvoriť priestor, kde sa zhromažďujú dáta o ideách, spôsoboch, hnutiach, technológiách, conVivirných nástrojoch a praktikách smerujúcich k symbióze medzi človekom, komunitou a planétou. Je to atlas možností, ktoré podporujú spoluprácu, zdieľanie azmysluplnosť. Je to ekosystém poznania, ktorý sa neustále vyvíja, prepája a učí. Je to mapa budúcnosti, kde technológia slúži životu. Symbiopédia zahŕňa nielen Otvorené poznanie – Wikipedia, Open Science, Open Access, Creative Commons ale aj Ekologické technológie – permakultúra, obnoviteľné zdroje, cirkulárna výroba, Komunitné platformy a Etické inovácie – AI pre dobro, digitálne commons a zodpovedný aktivizmus (moral ambition – podľa Bregmana), ktorý prepája technológiu s etickým zámerom.

0.9 SymBiopédia ako návrat k súŽitiu

Návrat k spolužitiu – návrat k ontológii vzťahu, k svetu kde technológia je nástrojom starostlivosti, poznanie je spoločné, práca je vzťah, živé je dôležitejšie než efektívne.

Symbiopédia pozýva Komunity – aby tvorili a spravovali spolu, vývojárov – aby stavali nástroje pre život, vzdelávacie platformy aby učenie bolo darom a aby občianske iniciatívy chránili dôstojnosť pred ziskom.

Symbiopédia je archívom spolužitia, ale aj nástrojom jeho obnovy – v priestore, kde sa technológia decentralizuje, poznanie zdieľa, hodnoty sa tvoria kolektívne, a starostlivosť je základom ekonomiky.Je výzvou k symBiocénnemu spolužitiu, kde digitálne nástroje slúžia životu a kde commons nie sú minulosťou, ale budúcnosťou, ktorú spolutvoríme.

0.10 (v)zory symBiocénnych projektov

  • Studiotopia Európa (11 kultúrnych a vedeckých inštitúcií) 2020–2025 (Creative Europe)
  • Symbiocene Living – Mycelium Architecture, Clerkenwell Design Week, Londýn, Máj 2023
  • Symbiocene – Bourges 2028, Bourges, Francúzsko, 2023–2028
    Symbiocenic Environments – LINA Platform, Srbsko, Chorvátsko, Čierna Hora, 2024–súčasnosť
  • Seed.Tree.Forest – Peacebuilding & Ecology (projekt Varvary Koneva) Sibír, Rusko + medzinárodné siete, 2015–súčasnosť
  • Nowadays on Earth – Guerrilla Gardening, Londýn, online, 2021–
  • Organopónicos – Urban Agroecology, Havana, Kuba, od 1990s
  • DIT Platform – Erasmus University Rotterdam, Holandsko, 2021–
  • Radical Imagination in Transition – Globálne centrá od 2005
  • Collaborative Ethics in Transformative Research, Zuid-Holland, Holandsko, 2022–

0.11 Symbiocénnosť vďaka Open Source

V symbiocéne sa technológia nestavia proti životu, ale ho podporuje. Open-source spolu-tvorenie – cocreativita – vzniká nie pre legálne entity a ich zisk, ale pre živé bytosti: ľudské aj viac-ako-ľudské (MTH). Je to tvorba, ktorá slúži vzťahu, nie vlastníctvu.

Symbiocénnosť rozlišuje medzi živým a neživým: medzi tým, čo umožňuje plodenie, regeneráciu, spolubytie – a tým, čo vzniká na úkor života. Zisk a jeho k životu a živým bytostiam bezohľadná akumulácia vedú k vyčerpaniu a (z)ničeniu života. Symbiocénna tvorba je život podporujúca – orientovaná na zveľaďovanie a starostlivosť.

0.12 Digitálne commons

Digitálne commons dnes nie sú len otvorený softvér alebo wiki. Sú to aj decentralizované siete ako Fediverse (cez ActivityPub protokol umožňujúci C2S a S2S synchronizáciu medzi servermi, ATmosphere, nostr), kde si komunity samé spravujú svoje sociálne platformy, alebo Holochain – infraštruktúra pre autonómne peer-to-peer aplikácie. Ľudia si budujú aj vlastné internetové siete (mesh networking), či digitálne ekonomiky, kde sa hodnota vracia späť do komunity, nie do vreciek investorov. Ide o pokus obnoviť zmysluplné digitálne prostredie založené na spolupráci, nie na vykorisťovaní.

Nástroje rozšírenej súhrnnej inteligencie (Augmented Collective Intelligence) kombinujú AI klasterizáciu dát, vizualizácie pre transparentnosť diskusie a prácu s dátami v reálnom čase. Pol.is umožňuje komunitám zdieľať názory bez toho, aby sa diskusia polarizovala. Namiesto súťaženia o pravdu sa vizualizuje spektrum názorov a hľadá sa zhoda. Takéto nástroje sú dnes kľúčové v dobe informačného preťaženia a krízy dôvery.

ETH Zurich a EPFL na to nadväzujú vývojom komunitného LLM – jazykového modelu pre otvorené deliberatívne procesy, ktorý tieto princípy ešte rozšíri do nových foriem digitálnej participácie. Koncept „LLM pre verejné dobro“ umožňuje rozumnejšie vedenie debát, generovanie návrhov a pomoc s porozumením komplexných tém.

Pol.is ako nástroj ACI, pomáha odhaliť, kde je zhoda a kde sú rozdiely v komunite a preto je vhodný pre obce, neziskovky, školské kolektívy, firmy, online komunity aj mestské participatívne procesy. Okrem pol.is sa rozvíja celý ekosystém participatívnych a kolektívne-inteligentných platforiem, ktoré kombinujú AI s deliberáciou. ETH Zurich a EPFL tvoria komunitné LLM na bezpečnú verejnú diskusiu, zatiaľ čo Decidim či Loomio už dnes umožňujú komunitám samosprávu digitálnych procesov.

0.13 Deliberatívne a participatívne nástroje

  • pol.is – kolektívna deliberácia zhôd a nezhôd
  • Decidim – participatívny rozpočet, návrhy
  • Consul – Občianske návrhy a hlasovania – mestské samosprávy (Madrid)
  • Loomio – Konsenzuálne rozhodovanie malých skupín a podielnictiev
  • Metagov – digitálne samosprávy – decentralizované komunity
  • Particify, ClassQuiz, mindwendel, Fuiz a Claper. https://alternativeto.net
  • Collective Intelligence Project (CIP) – Výskum a vývoj nástrojov na kolektívnu deliberáciu a AI asistované rozhodovanie.
  • Democracy Earth – blockchainové a digitálne nástroje pre globálne občianstvo a participáciu
  • RadicalxChange / Quadratic Voting – nové formy hlasovania a deliberácie
  • DAO governance tools – Aragon, DAOstack, Colony, DHO a DisCO – pre digitálne samosprávy a kolektívne rozhodovanie v online komunitách
  • Deliberatorium (MIT) – experimentálne prostredie pre štruktúrovanú kolektívnu diskusiu na zložité témy

0.14 Tvorba symBiocénnych projektov

Tvorcov Linuxu a open-source platforiem motivuje najmä sloboda – možnosť používať, skúmať a meniť softvér bez obmedzení. Otvorený kód podporuje transparentnosť, vyššiu bezpečnosť a spoluprácu v komunite, kde sa vývojári učia, navzájom si pomáhajú a spoločne inovujú. Silnou hnacou silou je aj etika – presvedčenie, že softvér má byť verejným dobrom, nezávislým od monopolov a centralizovanej kontroly. Decentralizované a distribuované riešenia navyše posilňujú odolnosť, demokratickosť a ochranu súkromia. Popri altruizme hrá rolu aj prestíž, profesijný rast a možnosť tvoriť technológie podľa vlastných potrieb. Noví prispievatelia často začínajú preto, že chcú sa učiť (learning), riešiť konkrétne technické problémy. Skúsenejší vývojári viac inklinujú k udržiavaniu (maintenance), altruizmu, reputácii, sociálnym motiváciám. Treba ale vidieť aj to, že zapojenie firiem a profesionalizácia spôsobujú, že aj extrinsické motivátory (plat, kariéra, komerčné využitie) hrajú vo vývoji open source väčšiu rolu ako v minulosti.

0.15 SymBiocénna budúcnosť

Chcel som vám ukázať šírku a dosah Open Alternatív súčasného sveta. Nevznikajú kvôli zisku, práve naopak, kvôli niečomu, čo má ďaleko väčšiu hodnotu ako fekonomický zisk a rast. Je to hodnota daru a správa o tejto hodnote je v súčasnej dobe výnimočne dôležitá. Je evanjeliom symbiotickej budúcnosti – evanjelium nádeje, že môžeme žiť podľa „prikázaní“ slobody a lásky – podľa toho najhlbšieho, čo je v nás. A v nás je nádherná detská čistota a láska ktorej dnes chýba sloboda, lebo je (u)väznená pod (nad)vládou fekonomickej lobby Goliatha.

„Open alternatívy“ totiž nie sú len technické riešenia, ale prejavy dôvery vo vyšší zmysel. V MTH, v Matku prírodu, v priRodzenosť, ktorá stále (ži)je v nás. Láska – nie romantická, aleontologická, zakorenená v bytí. Sloboda – nie ako voľba medzi produktmi, ale ako priestor pre zmysel. Nie proti Goliath-ovy ale proti jeho zneužívaniu našej prirodzenosti, proti nekultúre technokracie, ale ešte oveľa viac za! Viac za kultúru podpory a conVivirnosti, convivirných nástrojov, commonizáciu – zdieľanú starostlivosť a commons.

0.16 Podporná (a odporná) kultúra

Budúcnosť môže byť supportívna, bo ASSI a SUPPI nás môžu podporovať. Nemusia nás a naše schopnosti nahrádzať! Môžu v nás podporovať to najlepšie a spolutvoriť podporujúce algoritmy a siete.

Podpora nie je jednoduchá, potrebujeme pri nej použiť na pozornosť náročný, preverujúci systém 2. Podporovať neznamená nestarať sa, ignorovať, nechať napospas alebo vo všetkom vyhovieť a potvrdiť, že to čo robí je správne. Podporiť znamená vidieť – zrieť srdcom, v čom potrebuje podporiť. Čo vlastne podpora znamená?

0.17 Sloboda v symBióze

„Verím, že starý spôsob podnikania umiera a čím skôr zomrie a bude pochovaný, tým lepšie pre nás všetkých.“ – Ricardo Semler, Sedemdňový víkend (2004)

So symBiocénnym konceptom “Slobody v práci” som sa zoznámil vďaka jej ambasádorovi Tomášovi Hajzlerovi. Okrem iných excelenetých myšlienok, priniesol možnosti stretnutí a vydal knihy. Ich autormi sú osobnosti prinášajúce porozumenie symBiocénnemu videniu sveta – Gábor Maté, A.S. Neill, Ricardo Semler, Frederic Laloux, Helena Norberg-Hodge, Darcia Narváez, Gay A. Bradshaw, Tomáš Hajzler a iní. Ricardo Semler je brazílsky podnikateľ, vizionár a autor, známy najmä vďaka revolučnému vedeniu firmy Semco, kde zaviedol princípy Slobody v práci. Pod jeho vedením sa Semco stalo laboratóriom radikálnej demokracie: zamestnanci si volili svojich manažérov, určovali si pracovný čas, rozhodovali o investíciách a mali prístup k finančným údajom firmy. Ukázal, že keď ľuďom dáte slobodu, zodpovednosť a dôveru, výsledky môžu byť ekonomicky, ale aj ľudsky prekvapivé. Odporúča nám cvičenie „Tri prečo“ ako nástroj na odhalenie skutočného zmyslu práce či rozhodnutí – jeho návod je jednoduchý, ale zásadný: opýtajte sa trikrát za sebou: „prečo?“ Tento návod sa však dá použiť na porozumenie zmyslu všetkých našich záujmov a motivácií. Stačí, keď sa sami seba úprimne pýtame a vo vlastných úprimných odpovediach nájdeme naväčšie poklady. Môžu nám odhaliť symBiocénne smerovanie našich prianí, ale aj strach z toho, že sa nedajú dosiahnuť. Tu sa už dotýkame posvätna svojej duše – nechajme sa viesť múdrosťou jej dôvery rovnako ako múdrosťou jej traumy. Najdite v sebe otázky, na ktoré by ste si priali poznať odpoveď a príjmite pozvanie k objavovaniu.

0.17.1 Pozvanie na cvičenie „Tri prečo“

Návod na cvičenie podľa Ricarda Semlera: Vyberte si konkrétnu činnosť, rozhodnutie alebo pravidlo, ktoré robíte pravidelne – napríklad: „Prečo chodím každý deň do kancelárie?“

Prvé prečo: Opýtajte sa: “Prečo to robím?” – Odpoveď býva logická (napr. „Lebo je to moja práca“).

Druhé prečo: Opýtajte sa znova: “Prečo je to moja práca?” – Odpoveď už môže byť menej istá (napr. „Lebo som to študoval“).

Tretie prečo: Opýtajte sa ešte raz: “Prečo som to študoval?” – Tu často narazíte na nejasnosť, zvyk alebo vonkajší tlak.

0.18 SymBiocénny systém verejnej správy hodnôt

Jedným zo zásadne dôležitých symBiocénnych nástrojov je oceňovanie prác, ktoré trh bežne neoceňuje — napríklad materstvo, starostlivosť o potreby skupiny či spoločenstva, detí a starších — teda takzvané „dobro-voľníctvo“. Snahy o ich uznanie sú nepriamo prítomné v pôvodnej idei nepodmieneného základného príjmu a explicitne vyjadrené v konceptoch CareWork a LoveWork v rámci DisCOs.

Na oceňovanie prínosu a iných kultúrno-spoločenských hodnôt, ktoré trh prehliada, je možné používať reputačné systémy. Tie sa môžu zakladať na rôznych formách participácie, pričom ich hodnota závisí od potvrdenia ľuďmi, ktorí môžu dosvedčiť vykonanie diela — aby sme mohli „doložiť“ jeho komunitný alebo celospoločenský význam.

Niektoré centrálne inštitúcie sa snažia o zavedenie reputačných systémov, no ich zámery môžu byť rôzne. Pre ich udržateľné fungovanie je kľúčová nezávislosť, ktorú možno dosiahnuť decentralizáciou. Tá by umožnila vytvoriť nový spôsob transparentnejšej, participatívnejšej a verejnejšej správy vecí verejných.

0.19 Začlenenie reputačných systémov

O začlenenie reputačných systémov existujú rôzne snahy. Alexander Žaťko vytvoril komunitný reputačný systém Rováš, ktorý slúži na zaznamenávanie a oceňovanie prínosu jednotlivcov v rámci spoločných projektov. Názov „Rováš“ odkazuje na tradičný spôsob vedenia účtov medzi ľuďmi — ako symbol dôvery, reciprocity a pamäti komunity. Alexander Žaťko, aktivista a mapér, ho používa ako nástroj na spravodlivé uznanie práce dobrovoľníkov, najmä v oblasti digitálneho mapovania a zdieľania informácií.

0.19.1 Kde sa Rováš používa:

  • nabežky.sk – komunitný portál pre bežecké lyžovanie, kde dobrovoľníci prispievajú aktuálnymi informáciami o tratiach, snehových podmienkach a úpravách. Rováš tu slúži ako forma uznania za príspevky, správy a mapovanie.
  • OpenStreetMap – globálna platforma pre otvorené mapovanie, kde Alexander Žaťko aktívne pôsobí. Rováš sa tu využíva na sledovanie a oceňovanie prínosu mapérov, ktorí aktualizujú dáta o trasách, lokalitách či infraštruktúre.

0.19.2 Prečo je Rováš dôležitý:

  • Zviditeľňuje neviditeľnú prácu – najmä tú, ktorá nie je finančne odmeňovaná, ale má veľký spoločenský význam.

0.20 Alternatívne prístupy

Iným smerom sa uberá systém košických študentov, ktorí v roku 2019 počas medzinárodného hackathonu Hack Košice vytvorili reputačný systém založený na kryptomene s názvom Košice Hack Token (KHT). Tento systém umožňoval odmeňovanie dobrovoľníkov formou digitálnych tokenov, ktoré sa ukladali do virtuálnej peňaženky. Tokeny bolo možné využiť u podnikateľov zapojených do projektu — napríklad na zľavy či špeciálne akcie — čím sa podporovalo dobrovoľníctvo aj lokálna ekonomika. Platforma bola postavená na blockchaine DCore od slovenskej spoločnosti DECENT a získala ocenenie za „Blockchain pre študentov“.

Výňatok z 11. kapitoly knihy SymBiocénna MYSEĽ vydanej 14. 10. 2025 pri príležitosti EOS 10 a začiatku Open-riešení. Každý deň pribudne ďalšia časť.

Posted on

Koniec podpory EOS 10, 8.1, 7 – začiatok podpory slobody

Dátum 14. októbra 2025 znamená koniec éry necloudových Windows systémov. Začína obdobie, v ktorom sa milióny zariadení ocitnú bez podpory. Možno je to vhodný čas na vianočný nákup nového hardvéru — najmä pre tých, ktorým už Okná 11 nebude fungovať. Takto business as usual to už v “našej” civilizácii chodí.

Pre mnohé zariadenia to však nie je šťastný dátum. Nedostanú žiadny darček pod stromček. Ani príroda nedostane neodpadový darček — len ďalší elektroodpad, ak niečo nevymyslíme. Žijeme však v technooptimistickej spoločnosti, a tak si trúfam snívať o enviro&technoutópii.

Ak využijeme naše technické a technologické možnosti, nemusí skončiť v šrote ani jeden počítač, ktorý nezvládne Windows 11. Riešením môže byť Linux — slobodný operačný systém, vďaka ktorému môžeme tieto zariadenia používať ďalej. Možno nie úplne rovnako, ale zato slobodnejšie. A práve o tom je tento článok: o slobode, symbióze a SymBiocénnej ére.

## Čo je SymBiocén?

Pojem „symbióza“ poznáme zo školy. V IT sa však bežne nepoužíva. Symbiocén je zatiaľ neznámy koncept, ktorý si zaslúži pozornosť. Predstavuje budúcnosť založenú na spolužití, ohľaduplnosti a podpore života — nie zisku.

Život je to, čo robí rozdiel. Dokáže zmeniť púšť na raj. Neživot, naopak, vie raj premeniť späť na púšť. Podporou života podporujeme ľudí a živé bytosti v starostlivosti o planétu. Podporou neživých entít — napríklad „legálnych“ entít — podporujeme zisk, ktorý často vzniká na úkor života.

## Linux ako symBiocénna technológia

Linux nie je len technológia. Je to filozofia, ktorá podporuje slobodu a život. Jeho tvorcovia ho vyvíjajú nie preto, aby na vás zarobili, ale preto, že veria v správnosť svojho konania. Veria, že slobodný softvér vám pomôže žiť v súlade s planétou, nie s diktátom zisku. DistroSea, End of 10

Linux vás podporí v symbiotickom živote — v živote, kde pomáhanie je samozrejmosťou a súkromný zisk výnimkou. To je budúcnosť, ku ktorej kráčame. Niekto pomaly, na 0,5 %, iný rýchlejšie — na 10 %, niektorí už na 70 %. Od toho, koľkí sa vydáme cestou Symbiocénu, závisí, kam sa ako ľudstvo dostaneme: k všeobecnej prosperite života alebo k novodobému otroctvu neživým ziskom.

## Knihy ako sprievodcovia

Na ceste k Symbiocénu nás môžu sprevádzať technológie ale aj knihy. Jednou z nich je publikácia “SymBiocénna MYSEĽ”, ktorá vyšla práve pri tejto príležitosti. Pomáha nám porozumieť sebe, svojej Mysli, zMyslu, Životu a jeho hlbšiemu významu.

Prajem vám inšpiratívne chvíle strávené s touto knihou a objavovanie darov SymBiocénu — budúcnosti, ktorá dáva prednosť životu pred ziskom. Každý deň ukážka z knihy pre život a budúcnosť.

Posted on

PodHUBie celebrates its one-year birthday on the Solstice

PodHUBie celebrates its one-year birthday. A year ago, we met in Nucleo – Jadierko in Stupava and shared insights on how we can best respond to the Anthropocene realities we face. The creatively intellectual circling was then replaced by a solstice concert by Mirka Kroner and Ondrej Krizan, where we enjoyed their work and that of Nessi Gomes, who was the opening act for the concert.

The first year is over and we are taking stock. One way we can respond to the unprecedented mining of attention and information about us is by creating spaces for symbiotic sharing. The most important thing is to create and cultivate their local activities but in this day and age we don’t “move” without supra-local connections. This is what Nature’s wellbeingDAR mycelia network enables, and we wish we could do this among HUBs and people who care about us having a good time on a shared planet.

PodHUBie,
which connects us
It connects us to nature and to our nature, it connects us to each other and to our groupings – HUBs.
It enables us to co-create new HUBs and support existing HUBs, enabling us to live our lives and share our hobbies fully and symbiotically. It allows us to safely share our skills and talents, thereby supporting the life and health of us all. Connects us by supporting and enriching our resilience and diversity.

So we illustrate and offer the possibility of how it is possible to disconnect from profit-mining companies for our attention, and direct our attention to symbiotic goals.
Symbiotically, we offer know how – a manual to create your own decentralized instance. (Creating a lowcost server to connect to the fediverse with minimal electricity consumption for about 150 euros on HW plus internet access).

We offer to participate in the β-testing of our subHUB instance, allowing you to create a profile for your HUB or person and get to know and navigate the Pleroma and Fediverse environment.
Make contacts and other HUBs and friends in the fediverse subHUB. In the next year we would like to try testing the involvement of a reputation system (suitable for your social and corporate HUBs) and you can already try the friendly “Rovas” system with us today.

We’d like to create something of a new – symbiotic paradigm for supportively linking and maintaining connections and relationships. Through experience, we have co-creatively put together a service where we care for each other. We don’t foster (non-binding) easily replaceable relationships and connections where we don’t care about our co-participants. We are creating a ministry – a medium in which each of us will be cared for.

Our vision is to (co)create a Symbiotic World that will (one day) enable the end of the Anthropocene.
Our Mission is to bring the hope of a supportive, symBIOtic future!
Our Purpose, Our Meaning, Our Reason is to change how hard we find it to look at the senseless destruction of the planet and life (for the benefit of a minority). We intend to change that.
Our Purpose is to Support groups of people and individuals in their collective efforts to improve the conditions of life where they operate.

How?
By helping to define a starting local Vision and Goals.
By supporting them to organise their first meetings.
By giving lectures and installing media.
By taking care of the sub-HUB medium and the relationships within it.
Assistance in creating their own instance.
Assistance in understanding community processes (through the council, TCB, festival).
Assistance in understanding world Symbocene processes and relationships.

PodHUBie and planetA.earth wishes you a wonderful Solstice and Christmas!

PF symBIOtic 2024!

Posted on

Next generation Earth climate networks

Build networks for interconnect climate action:

  • to use P2P network technologies open activityPub protocol for prosocial Symbiotic interconnection.
  • Fediverse

Holochanin

An end-to-end open source P2P app framework

Open Collective

a new form of association movement, transparent by design

Open Collective/planetA.earth

https://opencollective.com/
  • to use P2P network technologies Unwalled.Garden
    An open protocol for building prosocial Web applications
  • a browser for the next-generation Web dat://beakerbrowser.com
Posted on

Why politicians are one of the main targets of European and US students

A shot from a student protest in London in mid-February to highlight climate change.| Foto: Reuters

Why are politicians the main goal of climate protests and climate justice?

Why politicians? We can answer: Because we think they have the power to stop climate change in their hands. But is that true? In a democratic establishment, people have power in their hands! Politicians should only represent them. Yes, that is a nice theory.

However, politicians today represent a variety of interests and little concern for citizens’ interests. Honor exceptions. Citizens’ interest is a good life. Good life means peaceful coexistence and rights for yourself and youth and children. Right to freedom, clean water, air, healthy food and the natural environment. Do politicians provide us with things that are in our civil and personal interests?

Do we have clean water, air, food, and environment, 
and will we have them after the planet's warming?

The children most concerned are beginning to realize that this may not be the case forever. Every day there is an increased likelihood that they will lose these things – we will all come.

Therefore, it is natural and right that we are looking for solutions! We are looking for them with politicians because they have taken on the responsibility to take care of things and public interests. But they don’t just care about them and we have to remind them of our interests over and over again. And how do politicians react to this?

Twenty-seven years ago, Severn Cullis Suzuki, a 12-year-old Canadian, spoke at the UN summit and what has changed since then?
In my book – Awakening of DRAGON (2014) I bring some thoughts from her speech:

I am fighting for my future!

“Losing my future is not like losing an election, or a few points on the stock market.
I am here to speak for all generations to come. I am here to speak — speak on behalf of the starving children around the world whose cries go unheard. I am here to speak for the countless animals dying across this planet, because they have nowhere left to go. .. I am afraid to breathe the air, because I don’t know what chemicals are in it. ..  In my life, I have dreamt of seeing the great herds of wild animals, jungles, and rainforests full of birds and butterflies, but now I wonder if they will even exist for my children to see.

Did you have to worry of these things when you were my age? I’m only a child, yet I know we are all part of a family — five billion strong; in fact 30 million species strong —  and borders and governments will never change that. I’m only a child, yet I know we are all in this together and should act as one single world towards one single goal.
I am only a child who knows that if all the money spent on wars were used to solve environmental problems, end poverty and create agreements, what a wonderful place this Earth could be.
“Parents should be able to comfort their children by saying, “Everything’s going to be all right; .. we’re doing the best we can.” But I don’t think you can say that to us anymore. Are we even on your list of priorities?”

Politicians are our target in the struggle for our rights and the rights of nature and the Earth, but we know that we cannot wait for them. We see that we cannot rely on them. Transition initiatives around the world have decided not to wait but act because they believe that when we wait for politicians and institutions, we don’t have to do it. They also believe that when we act together, we can do it. That’s very important!

Each of us can produce less waste and CO2 every day (in addition to some form of protest)! Each of us can help someone out of his neighborhood. Each of us can proactively create links and a network of people that support others and others in their efforts to protect the planet. We need her, and everything she lives on, from butterflies and bees to rhinos and whales. From small bakeries, fungi and algae, to the most massive thousands of trees and the most beautiful flowers.

We need to protect them from the greed of the unscrupulous civilization that the millennia formed by irresponsible, short-sighted adults. Let’s talk about it! FridaysforFuture March 15, 2019, the World Strike for the Future of the Climate and every other day on Earth.

Please strike with us!

In the continuation of the text we will talk more about the right to a Good Life – Buen Vivir and the rights of nature and the planet Earth. The rights that underdeveloped countries for our politicians, such as Ecuador, Bolivia and India, have been able to implement into their laws and constitutions.

THE RIGHTS OF NATURE