Plytvanie kyslíkom a Zero Waste

Zero waste je často vysvetľovaná ako nulové plytvanie a teda netvorenie odpadu. Skutočnú netvorenie žiadneho odpadu si ale môže dovoliť len veľmi málo z nás. Väčšina z nás nejaký odpad tvorí ale nie vždy je tento odpad nerecyklovateľný. Vhodným kompostovaním sa organický „odpad“ mení na hnojivo pre rastliny.


O jednom odpadnom produkte, ktorý produkujeme a ktorý je tiež recyklovateľný sa hovorí v súvislosti s plytvaním len málo, je ním CO2. Pri plytvaní zdrojmi energie sa uvoľňuje do atmosféry a mení pomer plynov v nej. Tak ako pri každom inom odpade sa s CO2 musí prírodné prostredie vysporiadať. Keď záťaže nie je príliž veľa, príroda väčšinou nachádza a uplatňuje mechanizmy, ako to urobiť bez zásadných zmien v prostredí. Keď sa však jej kapacita prekročí, zmeny spôsobujú príčinné (kauzálne) reťazce a len veľmi ťažko sa dá predpovedať, čo všetko zmena ovplyvní a ako veľmi zasiahne.

Predstavte si, že by sme všetci na planéte používali len všetko kompostovateľné. Je to nádherná predstava, lebo správnym kompostovaním by sa všetko vrátilo do prírody a mohli by sme tak žiť a spotrebovávať navždy. Má to však jeden háčik. Fungovalo by to navždy, ak by sme neprekročili únosnú mieru a príroda by už nestíhala kompostovať všetok materiál, ten by sa začal kopiť a prírodné deje by ho začali využívať iným spôsobom, ako klasickým kompostovacím procesom.

Presne toto sa nám stalo s prílišnou produkciou CO2 a zároveň znižovaním schopnosti ekosystémov ukladať uhlík čo vydýchame, vydýchajú zvieratá čo jeme a stroje, čo poháňame spaľovaním fosílneho uhlíka.

Jeden z najdokonalejších mechanizmov ukladania uhlíka na planéte je jeho viazanie vo vode. V malom množstve, je to geniálny mechanizmus, v extrémne veľkom je to, ako som spomínal, vražedný mechanizmus. Viazaním CO2 sa totiž voda okysľuje a stáva sa z nej kyselina. Asi si každý z nás vie predstaviť, ako by žil a dýchal v kyseline. Acidifikácia oceánov je jeden z najstrašnejších dôsledkov plytvania.


Zero Waste by teda malo znamenať aj
nulové plytvanie uhľovodíkmi

Nulové plytvanie prostredníctvom strojov (tie už vieme poháňať aj energiou vyrobenou zo Slnka apod.) tak aj prostredníctvom vydychovania CO2 pri spaľovaní v našom organizme. Určitá miera spaľovania je samozrejme potrebná na naše prežitie, takže to nebudeme nazývať ZERO waste ale Radikálne nízka úroveň plytvania. Znamená to napríklad, že nebudeme zahrievať seba aj planétu trením brzdiacich mechanizmov vo fitnesscentrách ani jesť zbytočne veľa energie (najmä pochádzajúcej z dýchajúcich tvorov, vylučujúcich CO2), aby sme ju potom nemuseli vydávať pohybom, pri ktorom tvoríme ďalšie CO2 a teplo.

Čo povedať na záver? Je treba, aby sme rozmýšľali a zmierňovali dôsledky svojho plytvania a života na prostredie, v ktorom majú žiť aj ďalšie pokolenia detí aj mláďat všetkých žijúcich tvorov na planéte. Ak sa nám nepodarí zastaviť 6-te masové vymieranie, biosféra sa bude musieť o všetko postarať sama, úplne bez nás, ktorý sme sami seba povýšenecky a nerozumne nazvali „Človek rozumný“ (Homo sapiens).

Záhrady duše – prepojenie medzi svetmi

Naše duše sú ako záhrady

Naše oči sú okná do našich záhrad. Sú v nich:
búrky, nešťastie, hnev, žiar, radosť, jas, nádherné dni, pochopenie,
múdrosť
.

Je v nich krása, prirodzenosť ale aj odraz neporozumenia, neporiadok,
vyklčované, zadebnené, zadupané časti a tiež časti nechané napospas
osudu
, rodičom, autoritám, duchom, divočine. Divočine závislostí,
umelých potrieb, bezmocnosti, hanby, poníženia a potlačenej pomsty.
Sú tam „trináste komnaty“ v ktorých sú veci,
ktorých sa bojíme.

Dostali sme nádherný kus úrodnej duševnej pôdy

Dostali sme nádherný kus úrodnej duševnej pôdy a je na nás ako budeme kultivovať to, čo sme zdedili, čo nám tam v detstve zasiali, či už v dobrom alebo v zlom. Neexistujú zlé rastliny, iba rastliny rastúce na nesprávnych miestach.
Keď to chceme dobre zvládnuť, nezostane nám iné, len sa začať učiť. Čo potrebujú, ako sa o ne starať, ako ich presádzať, kam, na aké stanovište, ku akým rastlinám. Kde si nebudú príliš konkurovať, nebudú utláčané, kde budú mať svoj priestor, budú pekné a bude sa im dariť. Miesto, kde budú môcť naplniť svoj účel, poslanie, kvôli ktorému tu sú, rovnako ako my.

Nečakajme, že na zdevastovaných, zamorených častiach nám budú hneď kvitnúť ruže. Najprv sa tam podarí ujať burinám, ktoré pomaly pripravia pôdu pre ďalšie rastlinky.

Záhrada nás naučí trpezlivosti

Naša záhrada nás naučí trpezlivosti. Smeti z nej nemáme kam inam vyviesť, vždy nakoniec zostanú nám. Novú pôdu miesto zničenej nemáme odkiaľ doviesť, inde nám bude chýbať. Používať bagre, buldozéry a dynamit tiež nemá zmysel lebo našu silu do nich vlievame tiež len mi. Drogy, či už legálne “liečivá”, cigarety, alkohol, cukor, či nelegálne iba odďaľujú a pustošia naše uvedomovanie a tvorivé schopnosti. Pustošia celé záhony a ukazujú nám zdanlivo rýchlejšiu cestu. Vidíme, zažívame prekrásnu záhradu ale nie je to tá naša. Všetky tieto zákutia, schopnosti potrebujeme najprv odhaliť sami, inak sa ich nenaučíme nikdy využívať. Stále budeme neslobodní, odkázaní na to, že len prostredníctvom niekoho alebo niečoho nájdeme a využijeme niektoré časti našej záhrady – duše.

Životodarné prepojenia medzi svetmi

V záhrade nájdeme potešenie, odpočatie, nájdeme obraz seba.
Prostredníctvom záhrad vieme porozumieť druhým, čo ich teší, čo majú radi a čo potrebujú. Môžeme pre nich vypestovať nové rastlinky, zo srdca. Niektoré, úprimnosť a otvorenosť, dobré srdce sú veľmi vzácne. Naučme sa ich pestovať, tvoria životodarné prepojenia medzi našimi svetmi.

(článok bol pôvodne publikovaný na portály vsieti.sk)

Sen Matky Zeme

Poďme snívať spoločne

V Borinke pri Bratislave vznikla možnosť vytvoriť priestor pre skupinu ľudí pracujúcich pre planétu Zem. O túto novinu by sme sa radi podelili.

Projekt nesie názov Sen Matky Zeme lebo pôvodní obyvatelia Austrálie verili, že sny ktoré sa nám snívajú, sú snami planéty Zeme. Ona ich sníva cen nás, aby ich potom cez nás mohla uskutočniť. (Na to, aby Matku Zem vnímali a považovali za živú bytosť nepotrebovali mať v ústave zakotvené jej práva, ako by sme to potrebovali my na to, aby sme sa o ňu starali a pomáhali jej udržovať rovnováhu.)

My potrebujeme rovnako, ako v Ekvádore, Bolívii, na Novom Zélande a v Indii mať ústavne zakotvené práva Zeme a Krajiny, aby sme sa vedeli vrátiť k vedomiu spojenia s nimi. V južnej Amerike tento concept nazývajú Buen Vivir – Dobrý žitie alebo
Buen Convivir – Dobré spolužitie. A myslí sa tým, dobré alebo vynikajúce spolužitie všetkých zložiek života, teda nás ľudí a našich medziľudských vzťahov, a našich vzťahov k prírodnému prostrediu, teda celej biosfére. Pre takýto pohľad na svet, filozofiu, je úplne samozrejmé, že dobre sa môžeme mať len všetci spolu, že keď ľudia a prostredie okolo nás bude trpieť, skôr, či neskôr(časom) sa to odrazí aj na našom živote. Inovatívna met=oda dizajnovania projektov postavená aj na múdrosti pôvodných obyvateľov Austrálie, nazvaná dračie snívanie (Dragon dreaming) to vy/postihuje konceptom win-win-win, v ktorom ide o to, že nielen ľudia, dve ľudské strany nejakej, napríklad vzťahovej alebo ekonomickej výmeny (transakcie) z nej majú mať, na to, aby sme sa mali dobre, prospech, ale prospech by z toho mala mať aj planéta (celá biosféra, teda my všetci).

A o toto sa pokúsime v projekte “Sen Matky Zeme”. Spravovať naše bývanie, život a vzťahy tak, aby sme boli na prospech sebe aj biosfére planetyZeme. Aby cez nás prostredníctvom nás mohla planéta snívať ten najkrajší sen, aký si viete predstaviť. (nie je o 400 koňovom aute)

Každá vec však má, tak ako každá minca aj druhú stranu. Odvrátenou stranou našej veci je to, že naša civilizácia nemá zakotvenú úctu k prírode a iným ľuďom. Príroda a ľudia sú ňou vnímaný ako zdroje, ktoré máme k dispozícii a tým vytvorila bezprecedentnú neúctu vrcholiacu zotročovaním ľudí, zvierat i prírody. Zotročovaním a drancovaním, bezbrehým a bezohľadným koristením a vyťažovaním (expoatáciou), ktorou sme narušili rovnováhu celej biosféry.

Našou úlohou je priznať to a začať (v nás) skladať nový pohľad na (skutočnosť) dôležitosť, ktorá sa začína už našim vzťahom k prírode v nás, v našich telách, našich mikrobiómoch. V našich civilizačnou indoktrináciou formovaných mysliach a úsudkoch a v našom konaní. Potrebujeme začať počúvať (znovusanaučiť) prírodu v sebe, vo svoju dychu, tepe srdca, poryvoch mysle, v našich blízkych okolo nás, v spoločenstvách, v ktorých žijeme a rovnako aj Matku Zem a jej potreby a sny. (ktoré sníva cez každého z nás). Je to sen o rovnováhe a sťastnom spoločnom živote.

Na to však potrebujeme dobre vedieť čo chceme a kam ideme, kam smerujeme. Potrebujeme vedieť, čo a ako pre to musíme dodržať a učiniť. Potrebujeme mať dohodnutý participatívny system dohadovania sa a jasné vymedzenie povinností a zodpovednosti. To znamená jasný … členstva a rozhodovacích procesov. A to je teraz našou najťažšou úlohou, zbaviť sa okov nadradenosti a povinnosti iným, menej vyvinutým radiť, a spoločne nastaviť a osadiť základné kamene, ktoré unesú stabilnú rovnováhu síl, na ktorých závisí náš život a vzťahy. Na to, aby sme mohli prejaviť svoj dar a rozvinúť svoj plný potenciál pre túto krásnu planet a jej obyvateľov, potrebujeme Dobré spolužitie – Buen convivir a o ňom všetci spolu snívame. Nie sú to len naše sny:

„snívame ich cez seba navzájom, ako naša Pramatka Zem“.

Pozývame vás na sledovanie planéty .earth, FBstránky a na prechádzku do kameňolomu.