Karanténa 8. deň – Udržateľné lokálne vzťahy

Mnohí sa pýtate, že ako v takejto situácii, ak by trvala dlho predlho rozbehnúť a udržať lokálne podporujúce vzťahy. (Hlavne ak by boli obmedzené možnosti prístupu k dovezeným potravinám a ďalším zdrojom dennej potreby.)

Odpoveď na to nie je vôbec zložitá!

Musíte si navzájom (vedieť) dôverovať a podporovať a starať sa p seba navzájom.“

Spoločne hútať a vyhútať čo by komu bolo dobre robiť takô, aby to bolo na prospech ostatných i jeho, a postupne zapojiť všetkých do siete miestnej – lokálnej podpory odolnosti (resiliencie) a životaschopnosti.

Aby to fungovalo, treba, aby sa ľudia pravidelne stretávali a mali vydiskutované svoje postoje, pohľady, presvedčenia, názory, náhľady na svet, a hlavne hodnoty.

Odpoveť teda nebola zložitá ale ako vytvoriť dôveru? A ako poznať a mať vydiskutované, pochopené a prijaté názory ostatných v miestnej skupine? Na to už taká prostá odpoveď nie je 🙁

Ale prečo? prečo by nebola?

No však keď viete ako to urobiť urobte si to a máte to, mňa ani nikoho iného na to nepotrebujete.

Mám však záludnú otázku:

Prečo keď je to také jednoduché, neexistuje celá hromada takýchto lokálnych resilientných, životaschopných skupín?

Za každú vašu odpoveď budem vďačný. Môže pomôcť ďalším a ďalším skupinám, aby sa zorganizovali to stavu, v ktorom budú mať odrazu vybudovaný sociálny kapitál vzájomnej dôvery a bezpečia a budú sa navzájom prijímať so svojimi názormi a presvedčeniami.

Budem veľmi rád, keď nájdete nové, efektívne cesty, ako bezpečie a dôveru postavenú na hlbokom vzájomnom porozumení, rešpekte a podpore dosiahnuť. Aby sme mohli spoločne (aj s Pramatkou) zažívať krásu vzájomného spolužitia, spoločnej koexistecie nazývanú aj Buen conVivir.

Cesty, ktoré ja poznám sú totiž veľmi pomalé a pomerne náročné. Vybudovanie sociálneho kapitálu, dôvery a bezpečia v skupine trvá pomerne dlho (quite long). Dlho a je o to (zložitejšie a) náročnejšie, že v prvom štádiu spolupráce a spolutvorenia skupiny, rýchlo vzniká romantická predstava, že už to máme, že už to vieme, že už nám to (spolu) ide. Rovnako prijatie toho, že tento začiatok je len takým pokusom, skúškou, hrou na to, ako by to mohlo vyzerať, keby sme sociálny kapitál skutočne poctivo vybudovaný mali. Po prvom štádiu (romantickej predstavy) zákonite prichádza štádium chaosu, ktoré nás preverí, či sme naozaj ochotní do skupiny a jej cieľov investovať, alebo sa chceme len ako deti hrať na „komunitu“ alebo „rodinu“.

Ozaj, pamätáte, ako sme sa v detstve hrávali na rodinu? Alebo v pionierskom tábore, alebo na vysokoškolskej aktivite? Áno, to sme si trénovali toto prvé štádium, trvalo jeden dva týždne a potom to nebolo treba viac riešiť. Sme v tom vytrénovaní a mnohí z nás sú v tom aj preborníci, ale keď chceme vytvoriť niečo, čo má vydržať dlhšie, ako dva týždne, niečo do čoho budú chcieť členovia investovať svoj čas, prostriedky a um aj po dvoch týždňoch, sme v koncoch.

Rozchádzame sa v názoroch, nepočúvame sa a hra obvykle prechádza do bezpečia veľmi racionálnej úrovne, ktorú prvé opúšťajú ženy. Z mojich skúseností je avizovaný odchod jednej alebo viacerých žien signálom rozpadu skupiny. Skupina, aktivita nedokázala byť bezpečná a prijímajúca a už ani spoločný cieľ nemá tú moc udržať najprv ženy a potom aj vnímavých mužov „in“ – v skupine.

Čo teda môžeme robiť, aby sme vytvorili základ pre úspešný prechod skupiny úskalím chaosu?

Musíme sa naučiť vzájomne sa počúvať, a túto hodnotu na začiatok nadradiť ostatným cieľom. Účelom je aspoň dočasne vytvoriť atmosféru bezpečia. Vzájomné počúvanie vytvára základnú rovnosť členov a učí ich najdôležitejšiu komunitnú zručnosť, totiž brať sa navzájom vážne a zaujímať sa o členov skupiny. Bez tohto kroku a bez tejto schopnosti nedosiahla nikdy žiadna skupina nikdy nedosiahla úroveň lokálnej podpory a životaschopnosti, s výnimkou tých, ktoré spojil hrozivý spoločný nepriateľ alebo úžasný spoločný cieľ predostretý geniálnym vodcom.

Môžeme teda hľadať vodcov, ktorý tento problém, za nás vyriešia, alebo nepriateľov, proti ktorým sme schopní sa dočasne spojiť alebo sa musíme naučiť navzájom sa skutočne počúvať a fakt, že až po skončení medových týždňov začína skutočný život páru alebo akéhokoľvek spoločenstva, či komunity. A skutočný život vyžaduje, okrem pozorného počúvania partnera aj vzdelávanie v tom, ako mu rozumieť ako ho podporiť a ako mu vysvetliť, čo potrebujem ja.

Môžeme sa to učiť metódou pokus omyl a „znovuvynachádzať koleso“, ale môžeme si aj nechať poradiť od ľudí, čo s tým už majú skúsenosti. Napríklad Diana L. Christian napísala a vydala knihu „Creating a Life Together“.

Ak vás táto téma zaujíma, čítajte a sledujte ďalšie články a dianie (vzdelávanie a stretnutia) o ktorom Vás budeme informovať.

Vaša planéta .earth

Karanténa 7. deň – Svet po karanténe

V akom svete budeme po karanténe žiť, po akom povrchu budeme kráčať, čo budeme prežívať?

Ako dlho si budeme vedieť po karakténe vážiť možnosť stretávať sa? Ako dlho si budeme vedieť po karakténe vážiť možnosť dotýkať sa, objímať sa, bozkať sa na privítanie? Ako dlho si budeme mať po karakténe tik, keď sa na nás niekto bude od radosti vrhať?

Niekomu vydrží nový návyk dlhšie a niekto ho veľmi rád rýchlo zabudne. Nemusíme sa tým však trápiť, môžeme tento proces využiť na hlbšie pochopenie fungovania našej duše, návykov a presvedčení.

Pri prechode z jedného zvykového stavu do druhého bude naša pozornosť prirodzene v stave neistoty, zmätku a pozornosti – pripravenosti na nové riešenie situácie. V týchto chvíľach nebude myseľ môcť použiť automatizmus zvykového autopilota. V tomto stave neistoty sa s ňou môžeme stretnúť spoznať ju a pochopiť – naučiť sa jej porozumieť.

Ako dlho si budeme vedieť po karakténe vážiť možnosť stretávať sa? No tí, čo si tento stav mysle a pozornosti dokážu všimnúť a udržať, tí dlho. Tí budú môcť dlho zažívať radosť zo stretnutí intenzívnejšie, vedomejšie a hlbšie.

Má to ale zmysel? Na čo to je dobré? No to je dobrá otázka, na čo môže byť dobré!

Dobré to môže byť na to, aby sme živšie žili, živšie, intenzívnejšie, autentickejšie prežívali – vedeli prežívať svoj život, svoje vzťahy a svoj Svät – Svjat – świat.

Kto by nechcel intenzívnejšie prežívať svoj život? Ten kto nie, ten nepotrebuje čítať takéto texty.

Na to, aby sme vedeli hlbšie a autentickejšie zažívať – prežívať svoj život, nám môže pomôcť podpora nášho sociálneho environmentu (kultúrno-spoločenského prostredia). Pomôže nám vzdelávanie sa a získavanie skúseností a know-how v tejto oblasti. Potrebujeme rozvíjať najmä citlivosť k vlastnému telu a mysli, ale aj k ľuďom – priateľom s ktorými sa stretávame a zdieľame spoločný čas a ideový priestor. Bezpečný a prijímajúci priestor nám umožňuje správať a prejavovať sa autenticky tak, ako sa cítime, aký naozaj sme.

Mnohí sa pýtate, že ako by (sa najmä v takejto situácii, by trvala dlho) rozbehnúť a udržať autentické lokálne podporujúce vzťahy. Je to veľmi dobrá, nanajvýš aktuálna otázka a preto sa tejto téme bude nasledujúce dni venovať.

Vaša planéta .earth

Ak vás téma zaujala, odporúčame okrem sledovania ďalších dielov blogu pozrieť aj na článok.

Karanténa 6. deň – Zázrak cyklu života

Poďme naspäť k našim rastlinkám a zatajemému dychu, pri ktorom aj so svojimi deťmi a blízkymi môžeme sledovať zázrak života. Zázrak, ako sa spiace semienko prebúdza a maličká rastlinka len z vody, vzduchu, svetla a trošky zásob, ktoré má, dokáže asimilovať a vyrábať kyslík, ktorý potom vdychujeme.

Kyslík, ktorý v nás, v našich bunkách okysličuje, reaguje, uvoľňuje energiu a vylučuje uvoľnené CO2, ktoré vracia zase rastlinke, aby urobila kyslík. Zo zatajeným a uvedomeným dychom, nádychom od rastlinky a výdychom rastlinka môžeme pozorovať tento doteraz málo uvedomovaný cyklus života priamo doma. Cyklus, cez ktorý sme každým nádychom spojení s ohromným množstvom rastlín a stromov. Cyklus, na ktorom sa podieľa obrovské množstvo bytostí, s ktorými sme každým jedným svojim nádychom (prostredníctvom, našich buniek a mikrobiómu) hlboko prepojení.

Naklíčené semienka s zatajeným dychom opatrene vyberieme z naklíčovacej misky a jedno po druhom vložíme do pôdy. Potom ich opatrne zalejeme a položíme na miesto, kde budú mat dostatok svetla a tepla. Pre každú rastlinu je optimálna iná teplota) väčšine postačí izbová. Nie je vhodné dávať ich na pec, či radiátor (Vysoké teploty mnohým rastlinám neprospievajú, obilniny prinášajú vraj s každým stupňom teploty navyše o 10% nižšiu úrodu).

Keď sme im teda poskytli pôdu a teplo, každý ďalší deň sa o ne staráme a svojim dychom, polievaním a našou pozornosťou. Pozorujeme ich ako vyrastajú zo zeme, ako rastú a silnejú, ako nám každým dňom vyprodukujú viac rastlinnej hmoty a kyslíka. Je to krásne. Je to zaujímavé. Je to zázrak!
Užívajte si ho spolu s nimi. S rastlinkami aj svojimi blízkymi!

Vaša planéta .earth

Karanténa 5. deň – Zázrak života

Piaty deň stretneme zázrak života.

Pripravíme si zrnká pšenice, munga, hrachu, fazuľky alebo žeruchy. Nasypeme ich do mištičky v ktorej je servítka (najlepšie už použitá) a jemnúčko ich zalejeme vodou, aby sa servítka nasiakla a poskytovala semienkam vlahu. Poďakujeme vode za starostlivosť o semienka a semienkam za to, že uchovávajú život, ktorému otvárame dvere a poskytujeme priestor na prejavenie sa.

V druhom kroku pripravíme nádobu, kvetináč alebo misku s kvalitnou zeminou, do ktorej potom krehké naklíčené rastlinky zasadíme. Kvalitná zemina, poskytujúca semienkam všetko čo potrebujú na rýchly rast sa nedá, ak nemáme kompostér, tak ľahko získať v meste. V meste je väčšina zeme takým alebo onakým spôsobom kontaminovaná a tak musíme ísť na záhradku alebo do lesa, ktorý nie je znečistený a tam si trochu nabrať.

Môžeme ju ísť aj kúpiť do obchodu, kam nám ju ľudmi organizovaná spoločnosť priniesla z rašelinísk, v ktorých sa rozkladajú/kompostujú rastliny. Mimochodom proces tvorby rašeliny. Popol, a (do atmosféry) a uberá životodarný kyslík. Do atmosféry uvoľňuje teplo a co2. Čím spôsobuje zohrievanie biosféry a skleníkový efekt, spôsobujúci zachytávanie ďalšieho tepla z našej hviezdy – Slnka aj okysľovanie oceánov, v ktorých sa uvoľnené co2 viaže tvoriac kyselinu uhličitú a okysľuje oceánsku vodu. O tom, že v kyslejšej vode nedokáže žiť väčšina koralov a najdôležitejších morských obyvateľov sme už písali.

V pokračovaní už preložíme naklíčené semienka do pripravenej pôdy a zažijeme s nimi zázrak cyklu života. Vaše semienka sa už tešia a prebúdzajú a budú pre nás robiť kyslík, ktorý budeme dýchať.
Vaša planéta .earth

Karanténa 4. deň – Vedomie dychu a tepu

Či si to chceme priznať, alebo nie, najviac sa v živote venujeme jedlu a jedeniu. Oveľa menej pitiu a najmenej dýchaniu a uvedomovaniu si vlastného života a tlkotu srdca, bez ktorého nevieme žiť. Dych si uvedomíme hlavne vtedy, keď nestačí, keď stúpame alebo podávame výkon na ktorý potrebujeme veľa okysličenia. Býva to ešte aj v prípade, že sme chorí. Vtedy si môžeme uvedomiť, ako ťažko sa nám dýcha. Koronavírus je jeden z tých, pri ktorých si to uvedomíme silno. Funkcie pľúc sú natoľko obmedzené, že sme donútení uvedomiť si základnosť dýchania pre náš život a prežite, čo v tempe industrálneho a postindustriálneho nie je takmer možné. Vírus, ako súčasť prírody/biosféry, ktorá nás obklopuje, nám pripomína, ako sme od nej vzišli, že je to veľmi tesné, že je to každým dychom ktorým sa nám okysličí krv, každým úderom srdca, ktorým sa kyslík dopraví k bunkám, ktoré bez neho nemôžu žiť a konať svoju funkciu. To je príroda priamo v nás. Naše srdce je príroda, naša krv je príroda, naše pľúca a oni zabezpečujú spojenie vonkajšej prírody s našou vnútornou.

Je kupodivu, ze sa najviac venujme jedlu, bez ktorého naša príroda dokáže vydržať 7 týždňov. Menej pitiu, bez ktorého nevydrží ani 7dní a najmenej dýchaniu, bez ktorého nevydržíme ani 7minút. Zamyslime sa nad tým, ako je zložená dôležitosť/hodnota.

V predchádzajúcich dňoch som však písal o prvých krokoch (alebo dnes už môžeme povedať dychoch alebo nádychoch). ktorými sa staráme o vzduch, vodu a pôdu. Poďme si teda z trochu inej perspektívy vykročiť, nadýchnuť na ďalšie kroky. Poďme to skúsiť skombinovať s siatím prvých semienok, s zázrakom života. Postup nám planéta sprístupní v pokračovaní článku.

Vaša planéta .earth vám praje krásne dni!

Karanténa 3. deň – Pramatka a mikrobióm

Prajem príjemné odpočinok a regeneráciu síl počas tohoto času. Pre všetkých. Pre nás, pôdu aj celú kultúru. Dnes si povieme prvé vety o podporujúcej (supportívnej) kultúre, regenerujúcej vzťahové prostredie. Prírodné aj kultúrno-spoočenské (sociálne).

Zajtra priblížime tvorenie kruhov pripravujúcich zoznamy riešení – knižnice riešení a zdieľanie vedomostí, tvorenie výrobnododavateľských zdieľacích a informačných sietí apod. P2P sietí obsahujúcich ponuku lokálnej pomoci, materiálu a vedomostí. Nadstavbou je zdieľanie snov, prianí a projektov na ktorých pracujeme alebo by sme chceli.

Jedná sa najmä o projekty smerujúce k tvorbe riešení trvalo zlepšujúcich životné aj sociálne prostredie v ktorom žijeme, hlavne stav pôdy a stravy z nej, vody a jej čistoty a lokálneho klimatického prostredia a vzduchu – ovzdušia, nevypúšťaním exhalátov zväčšujúcich skleníkový efekt a acidifikáciu oceánov. Neskôr tiež riešenia spoločenskej udržateľnosti, to znamená tvorenie vzťahov podpory a dôvery, na ktorých môžeme tvoriť dlhodobo fungujúcu podpornú kultúru (#supportive culture) tak potrebnú pre zdravý vývoj detí a spoločenstiev a dnes aj budúcnosť celej planéty. Pretože zhora, žiadna udržateľná pomoc nepríde (ak nerátame totalitnú) a ako jednotlivci nedokážeme zasiahnuť na všetkých úrovniach komplexnosti, ktoré postindustriálna spoločnosť vytvorila a ovplyvňujú naše životy.

Modelovým príkladom je PlanetofCircles! Projekt prinášajúci benefit pre všetky úrovne (okrem rastu GDP): Obohatenie pre Matku Zem = pre Nás, pre stromy, pre miesta, pre komunity, pre planétu aj celý vesmír. Môžeme siať a sadiť pre Pramatku všetkých Matiek, planétu z ktorej má naše telo každý atóm z ktorého je zložené! Aj každá baktéria a vírus, ktorý sa v ňom nachádza a tvorí mikrobióm, bez ktorého sa nám nedá žiť. Žijeme vďaka podpore miliárd mikroorganizmov a Matky, ktorým sa ešte stále, aj napriek našej neuveriteľnej bezohľadnosti darí udržiavať prostredie v ktorom môžeme dýchať, piť čistú vodu (s minimom mikroplastov) a jesť zdravé potreviny. Myslime na to, myslime na našu Pramatku pri každom novom nádychu, pri každom novom hlte vody a pri každom súste stravy, vďaka ktorej máme možnosť ísť ďalej a odvďačiť sa.

Každý deň môžeme spraviť malý krôčik k tomu, aby sme do vzduchu vypustil menej spalín, každý deň môžeme zasadiť, pohladiť alebo poliať rastlinku, objať strom, ktorý pre nás produkuje životodarný kyslík. Každý deň môžeme ušetriť torchu vody, spotrebovať menej plastov, alebo ich vyzbierať z vody a prírody, aby sa nedrobil na mikroplasty, Menej znečisťovať vodu svojim močom a výkalmi, keď nebudeme zbytočne veľa jesť a budeme jesť a piť len zdravé tekutiny a jedlá, bez chemických prísad. V mnohých ekodedinách exkrementy od návštevníkov komunity používajú len na hnojenie lesa, nie na kompost a hnojenie záhrad, v ktorých pre seba produkujú nezávadné, zdravé potraviny, lebo návštevníci si prinesú v batožine alebo v sebe množstvo chemikálií ubližujúcich rastlinám a kontaminujúcich pôdu a prostredie.

Každý deň môžeme spraviť krôčik k Pramatke, k sebe a k spoločenstvu, v ktorom žijeme, či už je to rodina, ale akákoľvek forma kooperatívneho a symbiotického súžitia. Každý deň môžeme o kúsok viac spolužiť v podporujúcej kultúre obohacujúceho vzájomného spolužitia, ktoré ľudia v južnej Amerike nazývajú pojmom Buen conVivir.

Ďakujem, že ste sa zamysleli, je dobre vidieť pandémiu v súvislostiach. Matka Zem si trocha vydýchla, tak si vydýchnime aj my, keď už sme doma v karanténe. Skúsme využiť čas na zamyslenie, snívanie, plánovanie a uskutočnenie (a nakoniec aj oslávenie) malých krokov k podporujúcej budúcnosti, k podporujúcej a regeneratívnej kultúre.
Planéta.earth Vám počas karantény sprostredkuje návod na urobenie niečoho pekného a užitočného pre seba aj Planétu. Vaša Zem Vám z vrúc(n)eho srdca praje hlboké prepojenie a obohacujúce zážitky.

Karanténa 2. deň – Pandémia a vymieranie

Čo si počať počas pandémie a 6teho vymierania?

Čo teda v tejto situácii robiť?

Nepomôže nám len sedenie doma! Musíme aj premýšľať. O tom ako je nastavená rovnováha na planéte Zemi a či je pre nás OK, keď sme ju takto narušili? Keď to je OK a pokračujeme v tvrdej práci na raste GDP – „Business as usual“ musíme aj rýchlo oslavovať, lebo veľa času nám už nezostáva, ani nikomu inému na tejto planéte. Ak však chceme, aby tu mohli ľudia a planéta fungovať dlhšie, ako pár desaťročí, musíme pohnúť zadkom! Potrebujeme sa rozhliadnuť okolo seba a začať rozmýšľať a uplatňovať najprv malé ale postupne stále väčšie a a väčšie kroky smerom k udržateľnosti. Potrebujeme začať regenerovať sily planéty. Potrebujeme začať žiť novou paradigmou, novou kultúrou – a to reGeneratívnou. Takou čo sily generuje a tie, čo boli vyčerpané regeneruje v prospech – benefit všetkých. Growth4All!

Potrebujeme regenerovať čisté bezvírusové ovzdušie, vodu a zdravú produktívnu pôdu. (Pre seba, aj pre všetky životodarné procesy).

Ako na to?

Môžeme začať tým, že nosíme rúška, aby sme v nevedomosti neznečisťovali vzduch/ovzdušie koronavírusom. Pokračovať tým, že nebudeme tvoriť splodiny spaľovacích motorov. Ani zbytočne míňať energiu tepelnú ani elektrickú, lebo veľká časť z nej sa produkuje z nerastných palív.

Vodu môžeme začať zachytávať, neplytvať ňou a neznečisťovať ju, ani fekáliami, ani čistiacimi prostriedkami. Môžeme začať podporovať projekty na zvyšovanie vodozádržnej schopnosti krajiny. Polievať zachytenou dažďovou vodou a pestovať zdravé chemicky neošetrené potraviny. Najľahšie sa dá začať (s) burinou, napríklad žihľavou, potom môžeme skúsiť špenát a šalát. Rastú rýchlo a chutia skvelo, a telu prinášajú mnohoraký osoh – živiny, vitamíny a vlákninu. V byte môžeme skúsiť žeruchu, chia semienka, polníček, alebo naklíčené mungo a pšenicu. (tú si dávam dnes aj s pažítkou :))

Pestovaním bez chémie a kompostovaním sa staráme o pôdu a pôdne baktérie, ktoré v nej žijú. Oni sa na oplátku starajú o rastliny a aj naše zdravie a cítenie – wellbeing. Kontakt s niektorými pôdnymi baktériami vyvoláva v ľuďoch príjemné pocity. Asi to nie je ako s plyšákom, ale kto vie 😉

Ďakujem, že ste sa zamysleli, je dobre vidieť pandémiu v súvislostiach. Matka Zem si trocha vydýchla, tak si vydýchnime aj my, keď už sme doma v karanténe. Skúsme využiť čas na zamyslenie, snívanie, plánovanie a uskutočnenie (a nakoniec aj oslávenie) malých krokov k podporujúcej budúcnosti, k podporujúcej a regeneratívnej kultúre.
Planéta.earth Vám každý deň karantény sprostredkuje návod na urobenie niečoho pekného a užitočného pre seba aj Planétu. Vaša Zem Vám (z vrúc(n)eho srdca) praje hlboké prepojenie a nezabudnuteľné zážitky.


Prajem príjemné prvé kroky a regeneráciu síl. Pre všetkých. Pre vás, pôdu aj celú kultúru. Zajtra si viac povieme o podporujúcej (supportívnej) kultúre, regenerujúcej vzťahové prostredie. Tvorenie kruhov pripravujúcich zoznamy riešení – knižnice riešení a zdieľanie vedomostí, tvorenie výrobnododavateľských zdieľacích a informačných sietí apod. P2P sietí obsahujúcich ponuku lokálnej pomoci, materiálu a vedomostí. Nadstavbou je zdieľanie snov, prianí a projektov na ktorých pracujeme alebo by sme chceli.


Dnešná Hippsterčina – oranie!
Chcete si zaorať? Počkajte si, kým vám skončí karanténa,
dovtedy sa s hlinou drbte inak 😉

Za uverejnenie týchto textov vďačíte pánovi Róbertovi Zelníkovi, ktorý ma k tomu dokopal.

Karanténa 1. deň – KORONAsvet

Nový koronasvet
a naše správanie a postoj k svetu okolo nás

https://www.facebook.com/signatureofhumanity/photos/pcb.575881213137569/575880939804263/?type=3&theater


Naše správanie nás doviedlo do situácie, ako súčasnej – ohrozenie a deštrukcia ľudských tiel koronavírusom, a rovnako aj dlhodobej – ohrozenie a deštrukcia celej planéty. Deštrukcia je však opakom rastu a všetci predsa chceme RAST!

Všetci sme za RAST! Príjmov, kvality zdravotnej starostlivosti, kvality životného prostredia. Chceme ho, ale nie sme na ňom existenčne závislí. Je tu ale medzi nami niekto, kto potrebuje rásť za každú cenu, je úplne závislý na raste. Nie však raste všeobecného prírodného či ľudského blaha! Na raste ekonomických ukazovateľov a zisku. Nie benefitu živých spoločenstiev v živom biosférickom megaspoločenstve, ale (profitu ukrytom) v raste ekonomických ukazovateľov a zisku.

Sme pri koreni problému!???
Niekedy získajú všetci a niekedy len niektorý. Niekedy získajú spoločenstvá a spoločný prospech-benefit požíva celá planéta, niekedy patrí zisk len niektorým vrstvám (alebo ludom) a ostatní strácajú.

Dnes získava vírus!

Okupuje bunky ľudských bytostí a núti ich vyrábať ďalšie vírusy. Ľudský organizmus z toho nemá žiadne výhody. Kým imunitný systém neodhalí votrelca a nezabráni bunkám produkovať ho, prežíva chorobu a roznáša nákazu.

Chorý človek z toho nič nemá, len ak to v zdraví prežije, je imúnny proti tomuto vírusu. Profituje vírus, ako organizmus a paradoxne aj planéta, ktorej je súčasťou. Vyľakaní ľudia a ľudstvo v strachu prestáva hodovať a výrazne znižuje svoju ekologickú stopu!
Prírode a Zemi sa na chvíľu uľavuje z obrovského „predačného“ tlaku, ktorý na ňu vyvíja ľudstvo. Teda ani priamo nie ľudstvo, ale jeho požiadavky a ekonomika mašinérie spotreby a rastu (honby za ziskom).
Rastu a trhu však vírus ani vyhynutie neprekáža, nemôžu vyhynúť, nemôžu ochorieť koronavírusom.

Ochorieť môžeme len my, ktorý sme ekonomický rast (vyjadrený cez GDP) zbožtili a postavili pred naše skutočné potreby vzájomnej podpory a úcty k životodarným podmienkam a silám, ktoré pre nás planéta udržuje. Keď sme ich prestali podporovať a postavili sme svoj prospech nad hodnotu životodarných síl planéty, začali sme sa sami správať ako koronavirus, neriešiaci ako sa budeme cítiť, keď nás infikuje a použije pre seba. Ide mu len o vlastný prospech, vlastný profit. O jeho vlastné ukazovatele, ako je (GCI great počet nakazených) Nesprávame sa k planéte rovnako bezohľadne ako koronavírus k nám? Nemyslíme len na seba?
Vírus pomáha Matke Zemi uľaviť od záťaže, ktorú na ňu nakladáme. Nemali by sme sa o prospech životodarných síl planéty začať starať všetci, aby to nemuseli za nás robiť choroby a iné pandemické – apokalyptické situácie?


Ďakujem, že ste sa zamysleli, je dobre vidieť pandémiu v súvislostiach. Matka Zem si trocha vydýchla, tak si vydýchnime aj my, keď už sme doma v karanténe. Skúsme využiť čas na zamyslenie, snívanie, plánovanie a uskutočnenie (a nakoniec aj oslávenie) malých krokov k podporujúcej budúcnosti, k podporujúcej a regeneratívnej kultúre.
Planéta.earth Vám každý deň karantény sprostredkuje návod na urobenie niečoho pekného a užitočného pre seba aj Planétu. Vaša Zem Vám z vrúc(n)eho srdca praje hlboké prepojenie a nezabudnuteľné zážitky.