Naše duše sú ako záhrady

Naše oči sú okná do našich záhrad. Sú v nich:
búrky, nešťastie, hnev, žiar, radosť, jas, nádherné dni, pochopenie,
múdrosť.

Je v nich krása, prirodzenosť ale aj odraz neporozumenia, neporiadok,
vyklčované, zadebnené, zadupané časti a tiež časti nechané napospas
osudu, rodičom, autoritám, duchom, divočine. Divočine závislostí,
umelých potrieb, bezmocnosti, hanby, poníženia a potlačenej pomsty.
Sú tam „trináste komnaty“ v ktorých sú veci,
ktorých sa bojíme.

Dostali sme nádherný kus úrodnej duševnej pôdy

Dostali sme nádherný kus úrodnej duševnej pôdy a je na nás ako budeme kultivovať to, čo sme zdedili, čo nám tam v detstve zasiali, či už v dobrom alebo v zlom. Neexistujú zlé rastliny, iba rastliny rastúce na nesprávnych miestach.
Keď to chceme dobre zvládnuť, nezostane nám iné, len sa začať učiť. Čo potrebujú, ako sa o ne starať, ako ich presádzať, kam, na aké stanovište, ku akým rastlinám. Kde si nebudú príliš konkurovať, nebudú utláčané, kde budú mať svoj priestor, budú pekné a bude sa im dariť. Miesto, kde budú môcť naplniť svoj účel, poslanie, kvôli ktorému tu sú, rovnako ako my.

Nečakajme, že na zdevastovaných, zamorených častiach nám budú hneď kvitnúť ruže. Najprv sa tam podarí ujať burinám, ktoré pomaly pripravia pôdu pre ďalšie rastlinky.

Záhrada nás naučí trpezlivosti

Naša záhrada nás naučí trpezlivosti. Smeti z nej nemáme kam inam vyviesť, vždy nakoniec zostanú nám. Novú pôdu miesto zničenej nemáme odkiaľ doviesť, inde nám bude chýbať. Používať bagre, buldozéry a dynamit tiež nemá zmysel lebo našu silu do nich vlievame tiež len mi. Drogy, či už legálne “liečivá”, cigarety, alkohol, cukor, či nelegálne iba odďaľujú a pustošia naše uvedomovanie a tvorivé schopnosti. Pustošia celé záhony a ukazujú nám zdanlivo rýchlejšiu cestu. Vidíme, zažívame prekrásnu záhradu ale nie je to tá naša. Všetky tieto zákutia, schopnosti potrebujeme najprv odhaliť sami, inak sa ich nenaučíme nikdy využívať. Stále budeme neslobodní, odkázaní na to, že len prostredníctvom niekoho alebo niečoho nájdeme a využijeme niektoré časti našej záhrady – duše.

Životodarné prepojenia medzi svetmi

V záhrade nájdeme potešenie, odpočatie, nájdeme obraz seba.
Prostredníctvom záhrad vieme porozumieť druhým, čo ich teší, čo majú radi a čo potrebujú. Môžeme pre nich vypestovať nové rastlinky, zo srdca. Niektoré, úprimnosť a otvorenosť, dobré srdce sú veľmi vzácne. Naučme sa ich pestovať, tvoria životodarné prepojenia medzi našimi svetmi.

(článok bol pôvodne publikovaný na portály vsieti.sk)