PodHUBie oslávi na Slnovrat ročné narodeniny

PodHUBie oslavuje ročné narodeniny. Pred rokom sme sa stretli v stupavskom Jadierku a podelili o náhľady na to, ako môžeme najlepšie reagovať na antropocénne skutočnosti, ktorým čelíme. Tvorivo intelektuálne krúženie potom vystriedal Slnovratový koncertík Mirky Kronerovej a Ondreja Križana, na ktorom sme si užili ich tvorbu a tiež tvorbu Nessy Gomez, ktorej hrali na koncerte ako predkapela.

Je za nami prvý rok a prichodí nám aj bilancovať. Jednou z ciest, ktorými môžeme reagovať na bezprecedentná ťažba (mining) pozornosti a informácií o nás je tvorenie priestorov pre symbiotické zdieľania. Najdôležitejšie je tvoriť a kultivovať ich lokálne aktivity ale v dnešnej dobe sa „nepohneme“ bez nadlokálnych prepojení. Práve toto prírode umožňuje blahoDARná sieť mycélií a my si prajeme, aby sme to dokázali aj medzi HUBmi a ľuďmi, ktorým záleží na tom, aby sme sa mali na spoločnej planéte dobre.

Názorne teda ukazujeme a ponúkame možnosť, ako je možné odpojiť sa od spoločností ťažiacich pre zisk našu pozornosť, a nasmerovať svoju pozornosť na symbiotické ciele.
Symbioticky ponúkame know how – manuál na vytvorenie vlastnej decentralizovanej inštancie. (Vytvorenie lowcost servra na pripojenie do fediverza s minimálnou spotrebou za cca 150 eur na HW plus prístup na internet).

Ponúkame zapojiť sa do β-testovania našej inštancie podHUBia, umožňujúcej vytvoriť profil pre váš HUB alebo osobu a spoznávať a orientovať sa v prostredí Pleromy a Fediverza.
Nadväzovať kontakty a ďalšími HUBmi a priateľmi v podHUBí fediverza. V budúcom roku by sme chceli skúsiť testovať zapojenie reputačného systému (vhodného pre vaše spoločenské aj firemné HUBy) a už dnes s nami môžete skúšať spriatelený systém „Rováš“.

Radi by sme vytvorili čosi ako novú – symbiotickú paradigmu podporného prepájania (a udržovania) spojení a vzťahov. Vďaka skúsenostiam sme spoločnými tvorivými silami poskladali službu, kde sa staráme o seba navzájom. Nepodporujeme (nezáväzné) ľahko nahraditeľné vzťahy a prepojenia, kde nám na našich spolupútnikoch nezáleží. Tvoríme službu – médium v ktorom bude o každého z nás postarané.

Našou víziou je (spolu)tvoriť Symbiotický svet, ktorý (raz) umožní ukončenie antropocénu.
Našim Poslaním je prinášanie nádeje podpornej, symbiotickej budúcnosti!
Našim Zámerom, Zmyslom, Dôvodom chceme zmeniť ako ťažko sa nám pozerá na nezmyselné ničenie planéty a života (kvôli prospechu menšiny). Máme zámer to zmeniť.
Našim cieľom je **Podporiť skupiny** ľudí a jednotlivcov v spoločnom úsilí o zlepšenie podmienok života v mieste, kde pôsobia.

Ako?
Pomocou pri *definovaní* štartovacej lokálnej Vízie a Cieľov.
Podporou pri *organizovaní* prvých stretnutí.
Prednáškami a *inštaláciami* média.
*Starostlivosťou* o médium podHUBia a vzťahy v ňom.
Pomocou pri *vytvorení* vlastnej inštancie.
Pomocou v *porozumení* komunitným procesom (prostredníctvom councilu, TCB, festivalu)
Pomocou v *porozumení* svetovým Symbocénnym procesom a vzťahom.

PodHUBie a planetA.earth praje krásne Slnovratové a Vianočné dni!

PF symBIOtický rok 2024!

Žijem v Symbiocéne

Kto chce ešte žiť v Antropocéne? Kto už v symbióze Symbiocénu?

Riešenia podporujúce planétu
Podporujúce ju v symbióze s všetkými živými bytosťami, aj s ľudskými bytosťami.

Rezervované práva

Práva obmedzujúce zdieľanie zjednodušujúcich, úsporných a prírode a ľuďom prospešných riešení a technológií (napr. Generické lieky) All rights reserved.

Zdieľané práva
Práva umožňujúce zdieľanie a podporu postavenú na prvých ľudských vynálezoch: udržanie ohňa, jednoduché nástroje a stroje, luk .., ktoré sú našim spoločným vlastníctvom.
Licencie Creative Commons pôvodne vydala 16. decembra 2002 vydala americká nezisková spoločnosť Creative Commons pre spoločné blaho.

Termín copyleft je slovnou hračkou, v anglickom slove copyright je slovo right (právo, pravý, vpravo) nahradené slovom left (ľavý, vľavo), čím sa naznačuje, že princíp copyleftu je istým spôsobom opakom princípu copyrightu. Princíp copyleftu vytvoril Richard Stallman a uplatnil ho v copyleft licenciách GPL a GFDL projektu GNU.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Copyleft



Korporátna tvorba diela
Encyklopédiu Encarta tvorila spoločnosť Microsoft Corporation. Na trh bola uvedená v roku 1993 ako produkt za 395 dolárov. https://en.wikipedia.org/wiki/Encarta



Kolektívna kolaboratívna spolutvorba
Spoločná tvorba najväčšej ľudskej encyklopédie – Wikipedia. Tvorená spoločným ľudským úsilím vo všetkých jazykoch bez nároku na honorár. Pred jej vznikom, si takmer nikto nevedel predstaviť, že niečo také by bolo možné. 15.1.2001 sa podarilo Jimmymu Walesovi spustiť otvorenú encyklopédiu. Tá bola spočiatku dostupná iba v anglickej verzii, ďalšie však začali veľmi rýchlo pribúdať.

Open Collective – a new form of association movement, transparent by design
Open Collective/planetA.earth

SCI-HUB

Vedomosti všetkým – otvorený prístup – Open Acces
Bojujeme proti nerovnosti v prístupe k vedomostiam na celom svete. Autorské právo podporuje zvyšovanie informačnej a ekonomickej nerovnosti.

Naším poslaním je odstrániť akúkoľvek bariéru, ktorá bráni čo najširšiemu šíreniu vedomostí v ľudskej spoločnosti! Podporujeme zrušenie duševného vlastníctva alebo zákonov o autorských právach pre vedecké a vzdelávacie zdroje.

Projekt Sci -Hub podporuje hnutie Open Access vo vede. Výskum by mal byť zverejnený s otvoreným prístupom, tj voľne čitateľný. Stojíme proti nespravodlivému zisku, ktorý vydavatelia zhromažďujú, vytváraním obmedzení distribúcie znalostí.
#SciHub #openacces #nocopyright #symbiocene
https://podhubie.vsieti.sk/@robo/posts/Aan6LK9sXIrjKC2RNI


Proproprietálny software s Hidden Source zdrojového kódu. Software vlastnený a vyvíjaný výlučne. (Non-free software; „softvér podmaňujúci si používateľa“ user subjugating software; closedsource SW). Aj tak bol proproprietálny softvér takmer vždy postavený na nápadoch a riešeniach, ktoré priniesli ľudia, ktorým nešlo v prvom rade o peniaze.


Slobodný, všetkými vlastnený Open Source software s otvoreným kódom. Každý má k nemu otvorený prístup, každý si ho môže pozrieť a podľa svojich potrieb upraviť.
(Na obdobnom princípe vznikajú banky zdieľaných Open a Wiki postupov a riešení).


Privatizované zdroje
Všetky zdroje, ktoré poskytuje táto planéta majú (byť sprivatizované) patriť súkromníkom a súkromným spoločnostiam s ručením obmedzeným a akciovým spoločnostiam, lebo ak budú spoločné, budú spoločne zničené – tragédia obecnej pastviny (Tragedy of the commons Self-interests causing depletion of a shared resource).

Spoločné zdroje
Všetky zdroje, ktoré poskytuje táto planéta patria všetkým tvorom obývajúcim planétu. Všetky zdroje máme spoločné a netreba ich privatizovať, lebo Nobelova cena za ekonomiku, bola udelená za dielo, ktoré vyvracia mýtus tragédie obecnej pastviny. Dostala ju po prvýkrá žena, výskumníčka Elinor Ostrom. https://www.rand.org/blog/2020/06/what-elinor-ostrom-teaches-us-about-avoiding-the-tragedy.html https://www.aei.org/articles/elinor-ostrom-and-the-solution-to-the-tragedy-of-the-commons/

AntropocénSymbiocén
All rights reserved
Code its hiding source
All sources are privat
Wealth is created for profit
Rights are creative common
Code is open source
Sources are common
Wealth is created for the common good
Bez komentára

Žijem v Symbiocéne, lebo som sa rozhodol, že to je pre mňa jediný zmysluplný spôsob jestvovania a tu je môj MANIFEST.

Nesúhlasím s ničením vecí, hodnôt a možností, ktoré nám poskytla naša spoločná Matka!
Preto som sa stal som sa jej Rytierom!

Verím, že Dary si treba uctiť, starať sa o ne a opatrovať ich. Zverené treba zveľaďovať – kultivovať, o tom je kultúra a kultúrnosť.

Každú dielo a prácu, ktoré tvoríme, vnímam v nadväznosti na prácu a um (a tvorbu) našich predkov. (vrátane múdrosti prírody, živočíchov, rastlín, húb aj najprostejších foriem života)

Nič čo je stvorené z atómov Matky Zeme, nemôže patriť nikomu inému, len jej.
Nič čo je stvorené z molekúl tvorov Matky Zeme, nemôže patriť nikomu inému, len jej.
Nikto z nás, čo sme stvorení z atómov Matky Zeme nemôžeme patriť nikomu inému, len jej.

Ani jednu bakteriálnu a mykotickú bunku, čo v ľudskom tele žije, nevlastním!
A je ich tam viac, ako buniek ľudského tela. Kým by si bez nich bol? Kto vlastne si?
Kto som? Som odovzdaným a odhodlaným rytierom Matky Zeme, ktorý nesúhlasí s ničením darov, hodnôt a možností, ktoré nám poskytla!

Prajem všetkým bytostiam aby sa im podarilo nájsť cestu
k vlastnému zmyslu
k vlastnému srdcu.

Symbiotický svet

PodHUBie je tvorivou súčasťou symbiotického súžitia živých bytostí na planéte Zemi.

V situácii, že lokálne sily, aliancie, zväzky a súžitia nestačia na udržanie zdravia planéty, potrebujeme budovať aj ultralokálne a nadlokálne prepojenia a spolupráce. Potrebujeme vytvárať planetárnu symbiózu vzájomných prepojení. Podpore týchto prepojení a podporujúcich centier – HUBov, slúži PodHUBie„Mycelium“ interconnecting of all lived beings.

PodHUBie je zapojené v mnohých hnutiach o tvorenie perspektívnych a životaschopných alternatív prírodnej a ľudskej koexistencie. https://podHUBie.vsieti.sk

Jedným z najsilnejších poslaní je tvorba a uvedomenie symbiotických prepojení a nimi podporovaných vzťahov. Nájdete ich pod #symbiocene, #sumbio, #supportiveculture

Navštívime Planet Local Summit (v Bristole, UK)
Stretnutie hnutia Local futures – Economics of happiness, ktoré šíri potrebnosť lokalizácie.


– Symbiocén (Symbiocene) je názov hnutia za ukončenie plytvavého a exploatačného správania, charakteritického pre antropocén a zmenu smerom k vzájomnej podpore a symbióze ľudských a prírodných spoločenstiev. (symBIO – podporné súžitie)


Fediverse – universe of Open Souce movement a Activity.pub development and aplications napr. https://fediverse.party/


Transition movement initiatives https://transitionnetwork.org/
(document „In Transition 2.0)—

Open collective – O.C.SK https://ocsk.tvorivo.sk

Community Building & supportiveculture https://PlanetA.earth

Degrowth & Hnutie dobrovoľnej skromnosti – socialy.ritch&voluntary.simple.living

Podporujúca a regeneratívna firemná kultúra – Slušná firma – Regenea – Regenerativno

Firmy ako živé systémy– Zdieľaná zodpovednosť; Autentické vzťahy; Služba celku.

Myšlienky o Regeneratívne, Martin Durina podHUBie.vsieti.sk@martinjasen

Wisdom of Trauma – Gabor Mate teaching & books peoplecomm.cz


Môj prvý internetový projekt www lets.slovensko (lets.sk) bol venovaný LETSystémom, časovým bankám, doplnkovým menám a projektom podporujúcim sociálnu, teda kultúrno-spoločenskú udržateľnosť. #socialsustainability
Vnímal som v nich nástroj a cestu, ako tvoriť symbiotickú budúcnosť.

S Robom Zelníkom sme potom založili
subjektívny spravodaj Chamelón a
doménu domudra.sk

Na rok 1999 sme vydali prvý Prírodný mesačný kalendár a všetky naše aktivity nasmerovali do našej novej web 2.0 služby vsieti.sk, ktorá v súčasnosti prechádza transformáciou do kultúrno-spoločenského média podHUBie.

Prostredníctvom podHUBia sa postupne sprístupnia všetky služby v prostredí fediverza – federovaného vesmíru v sieti, v ktorom bude vďaka pripojenia WordPressu aj najnovšia stránka planetA.earth, prinášajúca informácie o Communuty building a mojich knihách apod.


Prvou obnovujúcou sa službou v podHUBí, sú knihy.vsieti.sk a linkovník, ktorý bol najpôvodnejším projektom služby vsieti.

PodHUBie dnes slúži najmä na sprostredkovanie infomácii o vzťahu HUBov a ľudí k planéte, prírode, hubám a všetkým živým organizmom a ich vzájomnej prepojenosti. Ponúka a ukazuje nám aj cestu z pomýlenosti Antropocénu do podpornosti Symbiocénu.
#supportiveculture

Pomáha nám porozumieť prastarej prepojenosti a múdrosti rastlín a podhubí votkanej do vzťahu k prírodnému aj ľudskému prostrediu v konceptoch Suma Quamaña, Buen conVivir, podporujúceho súžitia, συμβίωσις symbiózy, Komunálneho luxusu a spoločného Well Being.

Pripája sa k Transition iniciatívam a ich pohľadu, že ako jednotlivci nemusíme stihnúť potrebné zmeny, aby sme mohli Antropocén prežiť. Ak budeme čakať na to, že za nás nám to zabezpečia korporácie, inštitúcie a vlády, nedočkáme sa nikdy. Ak ale budeme postupovať ako skupiny a komunity, máme šancu, že sa nám to podarí včas.


Pozývame vás vzdať sa bezohľadnosti Antropocénu a tvoriť federovaný, podporujúci svet Symbiocénu, na ktorom nám záleží!

https://podhubie.vsieti.sk/@robo
Creative Commons
Sharing is Caring

Svetový deň lokálnosti 21. 6. 2020

Rozhovor s Nicolasom Girouxom, zakladateľom komunitnej obývačky Bystro o lokálnosti a nás

1. Niko čo by sme mali podľa teba robiť pre budúcnosť?

Prvý krok nie je pustiť sa do toho, čo si len myslime, že je to dobré pre budúcnosť.

Prvý, základný krok je, zhodnúť sa (aspoň zhruba) na ekologickú a sociálnu situáciu, a na základe toho, si jasne definovať, čo chceme.

Chceme jedná celosvetová technokratická „zelená“ civilizácia, v ktorej panujú tí, ktorí si vedia najviac privlastniť zdroje a spôsoby výroby energie, ktorá narazí na limity biosféry a rýchlo zanikne, alebo rozmanité nízko-energetické civilizácie, ktoré rešpektujú pestrosť ľudských kultúr, životné prostredie, a vedia ešte dlhodobo existovať?

Definovať si cieľ je podľa mňa podstatné, lebo ak chceme skôr to druhé, tak zistíme že spoločnosť založená na ekonomickom raste, akokoľvek sa ten rast snažíme zozelenieť, nevedia k udržateľným spoločnostiam ale skôr k tomu prvému, teda k predátorskej spoločnosti, ktorá musí vykorisťovať ľudí a prírodu, aby prežila.

2. Ako môžeme spomaliť a zastaviť rast GDP a čo by malo namiesto neho rásť?

Môžeme predovšetkým sa snažiť dekolonizovať našu myseľ od ideológie rastu, ktorá je tiež spojená s ideológiou technologického pokroku. Existuje taký mýtus, že ľudia prirodzene vyhľadávajú najväčší technologický pokrok, pri tom to je vlastnosť, ktorá začala prevážiť iba nedávno v ľudskej histórie a geograficky skôr na západnej civilizácie. Existujú dôkazy, že niektoré kmene v Južnej Amerike nepoužívali koleso na iný účel ako na detské hračky, pri tom by mohli použiť koleso, aby „sa rozvíjali“. Ale nerobili to. Je tiež známe že. Číňania, keď vymysleli pušný prach, mohli ho použiť na vlastnú expanziu ríše, pri tom na takýto účel ho nikdy nepoužili, len na obranu proti vonkajším útokom, a keď tak, skôr ako pridaný bočný nastroj. Nejako stále dali prednosť tradičným zbraniam. Dnes nám to príde čudne, ale to sú dôkazy že človek prirodzene nemá v sebe nekonečný rast a pokrok.

Druhý krok je úplne zmeniť zámer ekonomiky a tým pádom zmeniť bankový systém, ktorý mechanicky cez dlhy nám núti ekonomicky rasť. Nevyznám sa veľmi po technickej stránke, ale sú ľudia, ktorí ponúkajú realizovateľné plány v tomto smere.

A samozrejme bude nevyhnutné relokalizovať ekonomiku, a s ňou aj politiku. Inak povedané, potrebujeme radikálnu decentralizáciu. Nehovoríme o úplne sebestačnom živote, ale skôr o takej ekonomike, ktorá postačuje na základné ľudské potreby, zatiaľ čo vývoj umenia, vedy a technológií bude predmetom demokratickej voľby a smerovania od všetkých občanov.

Ešte vo Francúzsku začína (za)znieť jeden nápad: Kvóty emisie CO2 za osobu. Každý človek by mal kvótu emisie za osobu a za rok. Kvóta nastavíme na základe emisií minulého roka a každý rok postupne znižujeme kvóty, dokým sa dostaneme k udržateľnému stavu pre prírodu. Toto by nútil ľudí znížiť emisie, a s tým aj ekonomický rast. Budú musieť robiť rozhodnutia: prikúrim v zíme alebo lietam do Maroka budúci rok? Najbohatší ľudia, ktorí sú aj ti, ktorí sú najviac zodpovední na emisie CO2, by sa museli uskromniť, zatiaľ čo chudobní by mali priestor na zlepšenie životných podmienok. Je to pekný nápad no neviem nakoľko realizovateľný. Vidím v tom tiež riziko „zeleného totalizmu“ ale oplatí sa nad tým rozmýšľať.

Namiesto ekonomického rastu máme obrovský priestor na duchovný rast. Duchovne naša Západná civilizácia je pravdepodobne tá najviac retardovaná v celej ľudskej histórie, čo s kombináciou vysokého technologického rozvoja predstavuje veľké riziko pre našu budúcnosť. Hrozí vám predstava Trumpa za červeným gombíkom, ktorý by mohol pusti svetovú nukleárnu vojnu? Dnes všetci ľudia pri moci, ktorí sa usilujú zväčšiť ekonomický rast vlastnej krajiny, sú toľko Trumpov, ktorí freneticky tlačia na ten gombík. Duchovne slabí debili, ktorí chcú mať väčší rast než suseda, ako puberťáci, ktorá si porovnajú penis… Je to smutné. Ešte smutnejšie je, že najhlúpejši z nich (teda zo Západu) dokázali presvedčiť skoro všetky iné krajiny na svete, že toto je cesta…

3. Ako by sa to malo v budúcnosti prejaviť?

Demokraticky a nenásilne. Dobrý cieľ sa nedosiahne zlým spôsobom. Silou. Ako povedal Ivan Illich: „korupcia najlepšieho vyvoláva to najhoršie“. Naša úloha je snažiť sa presvedčiť ľudí, že existuje iná cesta než tá, ktorú navhujú momentálne politici, a vytvoriť priestory, v ktorých tento „nový svet“, táto nová paradigma môže existovať. Inak povedané, byť príkladom. Nemôže to každý, a musíme zároveň byť solidárni a pomocní k tým, ktorý si to materiálne alebo duchovne nemôžu dovoliť.

4. Myslíš, že aj tu na Slovensku dokážeme vytvoriť a žiť Buen conVivir?

Bohužiaľ si nemyslím, že Slováci dokážu byť pionierom v tomto smere. Myslím si, že Slováci budú len kopírovať to, čo sa deje na Západe keď to bude tam „trend“. Vtedy sa ale budú môcť oprieť na vlastnú históriu a na vlastné tradície, ktoré sú tu ešte pomerne živé, zatiaľ čo na Západe do veľkej miery zanikli. Snáď príroda sa bude tiež mať vtedy dostatočne dobre, aby mohla udržať život ľudskej populácie.

5. Čo by si na záver poprial sebe a nám ako lokálnym okolo-bratislavským aktivistom a future thinkerom?

Prajem vám, aby ste akceptovali vo vašom živote smrť. Vašu vlastnú smrť a smrť ľudstva ako ho poznáme. Je to podľa mňa veľmi dôležité lebo človek, ktorý akceptuje smrť, sa vie najviac radovať sa zo života a uspokojiť sa s málom. „Človek, ktorí sa neuspokojí s málom nebude spokojní ničím“ povedal Epikur. Najväčšie bohatstvo je duchovné, nie materiálne. Možno neuspejeme všetko pôjde chaoticky do prdele. Nevadí. „Všetko zlé je na niečo dobre“. Treba ale vnímať túto akceptáciu smrti skôr zdroj nekonečnej sily v boji za sociálnu spravodlivosť a proti klimatickým zmenám, nie ako smutná rezignácia.

6. Čo by si poprial planéte Zemi?

Prajem planete Zemi, a hlavne biosfére na nej žijúcej, dlhý život s životnými organizmami, ako ľudia napríklad, ktorí sa vedia regulovať, limitovať sa v súlade rýchlosti životných cyklov a nie degenerovať ako rakovina.

Planeta.earth a Bystro sa pripája k worldlocalisationday.org!

Plytvanie kyslíkom a Zero Waste

Zero waste je často vysvetľovaná ako nulové plytvanie a teda netvorenie odpadu. Skutočnú netvorenie žiadneho odpadu si ale môže dovoliť len veľmi málo z nás. Väčšina z nás nejaký odpad tvorí ale nie vždy je tento odpad nerecyklovateľný. Vhodným kompostovaním sa organický „odpad“ mení na hnojivo pre rastliny.


O jednom odpadnom produkte, ktorý produkujeme a ktorý je tiež recyklovateľný sa hovorí v súvislosti s plytvaním len málo, je ním CO2. Pri plytvaní zdrojmi energie sa uvoľňuje do atmosféry a mení pomer plynov v nej. Tak ako pri každom inom odpade sa s CO2 musí prírodné prostredie vysporiadať. Keď záťaže nie je príliž veľa, príroda väčšinou nachádza a uplatňuje mechanizmy, ako to urobiť bez zásadných zmien v prostredí. Keď sa však jej kapacita prekročí, zmeny spôsobujú príčinné (kauzálne) reťazce a len veľmi ťažko sa dá predpovedať, čo všetko zmena ovplyvní a ako veľmi zasiahne.

Predstavte si, že by sme všetci na planéte používali len všetko kompostovateľné. Je to nádherná predstava, lebo správnym kompostovaním by sa všetko vrátilo do prírody a mohli by sme tak žiť a spotrebovávať navždy. Má to však jeden háčik. Fungovalo by to navždy, ak by sme neprekročili únosnú mieru a príroda by už nestíhala kompostovať všetok materiál, ten by sa začal kopiť a prírodné deje by ho začali využívať iným spôsobom, ako klasickým kompostovacím procesom.

Presne toto sa nám stalo s prílišnou produkciou CO2 a zároveň znižovaním schopnosti ekosystémov ukladať uhlík čo vydýchame, vydýchajú zvieratá čo jeme a stroje, čo poháňame spaľovaním fosílneho uhlíka.

Jeden z najdokonalejších mechanizmov ukladania uhlíka na planéte je jeho viazanie vo vode. V malom množstve, je to geniálny mechanizmus, v extrémne veľkom je to, ako som spomínal, vražedný mechanizmus. Viazaním CO2 sa totiž voda okysľuje a stáva sa z nej kyselina. Asi si každý z nás vie predstaviť, ako by žil a dýchal v kyseline. Acidifikácia oceánov je jeden z najstrašnejších dôsledkov plytvania.


Zero Waste by teda malo znamenať aj
nulové plytvanie uhľovodíkmi

Nulové plytvanie prostredníctvom strojov (tie už vieme poháňať aj energiou vyrobenou zo Slnka apod.) tak aj prostredníctvom vydychovania CO2 pri spaľovaní v našom organizme. Určitá miera spaľovania je samozrejme potrebná na naše prežitie, takže to nebudeme nazývať ZERO waste ale Radikálne nízka úroveň plytvania. Znamená to napríklad, že nebudeme zahrievať seba aj planétu trením brzdiacich mechanizmov vo fitnesscentrách ani jesť zbytočne veľa energie (najmä pochádzajúcej z dýchajúcich tvorov, vylučujúcich CO2), aby sme ju potom nemuseli vydávať pohybom, pri ktorom tvoríme ďalšie CO2 a teplo.

Čo povedať na záver? Je treba, aby sme rozmýšľali a zmierňovali dôsledky svojho plytvania a života na prostredie, v ktorom majú žiť aj ďalšie pokolenia detí aj mláďat všetkých žijúcich tvorov na planéte. Ak sa nám nepodarí zastaviť 6-te masové vymieranie, biosféra sa bude musieť o všetko postarať sama, úplne bez nás, ktorý sme sami seba povýšenecky a nerozumne nazvali „Človek rozumný“ (Homo sapiens).

Záhrady duše – prepojenie medzi svetmi

Naše duše sú ako záhrady

Naše oči sú okná do našich záhrad. Sú v nich:
búrky, nešťastie, hnev, žiar, radosť, jas, nádherné dni, pochopenie,
múdrosť
.

Je v nich krása, prirodzenosť ale aj odraz neporozumenia, neporiadok,
vyklčované, zadebnené, zadupané časti a tiež časti nechané napospas
osudu
, rodičom, autoritám, duchom, divočine. Divočine závislostí,
umelých potrieb, bezmocnosti, hanby, poníženia a potlačenej pomsty.
Sú tam „trináste komnaty“ v ktorých sú veci,
ktorých sa bojíme.

Dostali sme nádherný kus úrodnej duševnej pôdy

Dostali sme nádherný kus úrodnej duševnej pôdy a je na nás ako budeme kultivovať to, čo sme zdedili, čo nám tam v detstve zasiali, či už v dobrom alebo v zlom. Neexistujú zlé rastliny, iba rastliny rastúce na nesprávnych miestach.
Keď to chceme dobre zvládnuť, nezostane nám iné, len sa začať učiť. Čo potrebujú, ako sa o ne starať, ako ich presádzať, kam, na aké stanovište, ku akým rastlinám. Kde si nebudú príliš konkurovať, nebudú utláčané, kde budú mať svoj priestor, budú pekné a bude sa im dariť. Miesto, kde budú môcť naplniť svoj účel, poslanie, kvôli ktorému tu sú, rovnako ako my.

Nečakajme, že na zdevastovaných, zamorených častiach nám budú hneď kvitnúť ruže. Najprv sa tam podarí ujať burinám, ktoré pomaly pripravia pôdu pre ďalšie rastlinky.

Záhrada nás naučí trpezlivosti

Naša záhrada nás naučí trpezlivosti. Smeti z nej nemáme kam inam vyviesť, vždy nakoniec zostanú nám. Novú pôdu miesto zničenej nemáme odkiaľ doviesť, inde nám bude chýbať. Používať bagre, buldozéry a dynamit tiež nemá zmysel lebo našu silu do nich vlievame tiež len mi. Drogy, či už legálne “liečivá”, cigarety, alkohol, cukor, či nelegálne iba odďaľujú a pustošia naše uvedomovanie a tvorivé schopnosti. Pustošia celé záhony a ukazujú nám zdanlivo rýchlejšiu cestu. Vidíme, zažívame prekrásnu záhradu ale nie je to tá naša. Všetky tieto zákutia, schopnosti potrebujeme najprv odhaliť sami, inak sa ich nenaučíme nikdy využívať. Stále budeme neslobodní, odkázaní na to, že len prostredníctvom niekoho alebo niečoho nájdeme a využijeme niektoré časti našej záhrady – duše.

Životodarné prepojenia medzi svetmi

V záhrade nájdeme potešenie, odpočatie, nájdeme obraz seba.
Prostredníctvom záhrad vieme porozumieť druhým, čo ich teší, čo majú radi a čo potrebujú. Môžeme pre nich vypestovať nové rastlinky, zo srdca. Niektoré, úprimnosť a otvorenosť, dobré srdce sú veľmi vzácne. Naučme sa ich pestovať, tvoria životodarné prepojenia medzi našimi svetmi.

(článok bol pôvodne publikovaný na portály vsieti.sk)

Sen Matky Zeme

Poďme snívať spoločne

V Borinke pri Bratislave vznikla možnosť vytvoriť priestor pre skupinu ľudí pracujúcich pre planétu Zem. O túto novinu by sme sa radi podelili.

Projekt nesie názov Sen Matky Zeme lebo pôvodní obyvatelia Austrálie verili, že sny ktoré sa nám snívajú, sú snami planéty Zeme. Ona ich sníva cen nás, aby ich potom cez nás mohla uskutočniť. (Na to, aby Matku Zem vnímali a považovali za živú bytosť nepotrebovali mať v ústave zakotvené jej práva, ako by sme to potrebovali my na to, aby sme sa o ňu starali a pomáhali jej udržovať rovnováhu.)

My potrebujeme rovnako, ako v Ekvádore, Bolívii, na Novom Zélande a v Indii mať ústavne zakotvené práva Zeme a Krajiny, aby sme sa vedeli vrátiť k vedomiu spojenia s nimi. V južnej Amerike tento concept nazývajú Buen Vivir – Dobrý žitie alebo
Buen Convivir – Dobré spolužitie. A myslí sa tým, dobré alebo vynikajúce spolužitie všetkých zložiek života, teda nás ľudí a našich medziľudských vzťahov, a našich vzťahov k prírodnému prostrediu, teda celej biosfére. Pre takýto pohľad na svet, filozofiu, je úplne samozrejmé, že dobre sa môžeme mať len všetci spolu, že keď ľudia a prostredie okolo nás bude trpieť, skôr, či neskôr(časom) sa to odrazí aj na našom živote. Inovatívna met=oda dizajnovania projektov postavená aj na múdrosti pôvodných obyvateľov Austrálie, nazvaná dračie snívanie (Dragon dreaming) to vy/postihuje konceptom win-win-win, v ktorom ide o to, že nielen ľudia, dve ľudské strany nejakej, napríklad vzťahovej alebo ekonomickej výmeny (transakcie) z nej majú mať, na to, aby sme sa mali dobre, prospech, ale prospech by z toho mala mať aj planéta (celá biosféra, teda my všetci).

A o toto sa pokúsime v projekte “Sen Matky Zeme”. Spravovať naše bývanie, život a vzťahy tak, aby sme boli na prospech sebe aj biosfére planetyZeme. Aby cez nás prostredníctvom nás mohla planéta snívať ten najkrajší sen, aký si viete predstaviť. (nie je o 400 koňovom aute)

Každá vec však má, tak ako každá minca aj druhú stranu. Odvrátenou stranou našej veci je to, že naša civilizácia nemá zakotvenú úctu k prírode a iným ľuďom. Príroda a ľudia sú ňou vnímaný ako zdroje, ktoré máme k dispozícii a tým vytvorila bezprecedentnú neúctu vrcholiacu zotročovaním ľudí, zvierat i prírody. Zotročovaním a drancovaním, bezbrehým a bezohľadným koristením a vyťažovaním (expoatáciou), ktorou sme narušili rovnováhu celej biosféry.

Našou úlohou je priznať to a začať (v nás) skladať nový pohľad na (skutočnosť) dôležitosť, ktorá sa začína už našim vzťahom k prírode v nás, v našich telách, našich mikrobiómoch. V našich civilizačnou indoktrináciou formovaných mysliach a úsudkoch a v našom konaní. Potrebujeme začať počúvať (znovusanaučiť) prírodu v sebe, vo svoju dychu, tepe srdca, poryvoch mysle, v našich blízkych okolo nás, v spoločenstvách, v ktorých žijeme a rovnako aj Matku Zem a jej potreby a sny. (ktoré sníva cez každého z nás). Je to sen o rovnováhe a sťastnom spoločnom živote.

Na to však potrebujeme dobre vedieť čo chceme a kam ideme, kam smerujeme. Potrebujeme vedieť, čo a ako pre to musíme dodržať a učiniť. Potrebujeme mať dohodnutý participatívny system dohadovania sa a jasné vymedzenie povinností a zodpovednosti. To znamená jasný … členstva a rozhodovacích procesov. A to je teraz našou najťažšou úlohou, zbaviť sa okov nadradenosti a povinnosti iným, menej vyvinutým radiť, a spoločne nastaviť a osadiť základné kamene, ktoré unesú stabilnú rovnováhu síl, na ktorých závisí náš život a vzťahy. Na to, aby sme mohli prejaviť svoj dar a rozvinúť svoj plný potenciál pre túto krásnu planet a jej obyvateľov, potrebujeme Dobré spolužitie – Buen convivir a o ňom všetci spolu snívame. Nie sú to len naše sny:

„snívame ich cez seba navzájom, ako naša Pramatka Zem“.

Pozývame vás na sledovanie planéty .earth, FBstránky a na prechádzku do kameňolomu.