Zero waste je často vysvetľovaná ako nulové plytvanie a teda netvorenie odpadu. Skutočnú netvorenie žiadneho odpadu si ale môže dovoliť len veľmi málo z nás. Väčšina z nás nejaký odpad tvorí ale nie vždy je tento odpad nerecyklovateľný. Vhodným kompostovaním sa organický „odpad“ mení na hnojivo pre rastliny.
O jednom odpadnom produkte, ktorý produkujeme a ktorý je tiež recyklovateľný sa hovorí v súvislosti s plytvaním len málo, je ním CO2. Pri plytvaní zdrojmi energie sa uvoľňuje do atmosféry a mení pomer plynov v nej. Tak ako pri každom inom odpade sa s CO2 musí prírodné prostredie vysporiadať. Keď záťaže nie je príliž veľa, príroda väčšinou nachádza a uplatňuje mechanizmy, ako to urobiť bez zásadných zmien v prostredí. Keď sa však jej kapacita prekročí, zmeny spôsobujú príčinné (kauzálne) reťazce a len veľmi ťažko sa dá predpovedať, čo všetko zmena ovplyvní a ako veľmi zasiahne.
Predstavte si, že by sme všetci na planéte používali len všetko kompostovateľné. Je to nádherná predstava, lebo správnym kompostovaním by sa všetko vrátilo do prírody a mohli by sme tak žiť a spotrebovávať navždy. Má to však jeden háčik. Fungovalo by to navždy, ak by sme neprekročili únosnú mieru a príroda by už nestíhala kompostovať všetok materiál, ten by sa začal kopiť a prírodné deje by ho začali využívať iným spôsobom, ako klasickým kompostovacím procesom.
Presne toto sa nám stalo s prílišnou produkciou CO2 a zároveň znižovaním schopnosti ekosystémov ukladať uhlík čo vydýchame, vydýchajú zvieratá čo jeme a stroje, čo poháňame spaľovaním fosílneho uhlíka.
Jeden z najdokonalejších mechanizmov ukladania uhlíka na planéte je jeho viazanie vo vode. V malom množstve, je to geniálny mechanizmus, v extrémne veľkom je to, ako som spomínal, vražedný mechanizmus. Viazaním CO2 sa totiž voda okysľuje a stáva sa z nej kyselina. Asi si každý z nás vie predstaviť, ako by žil a dýchal v kyseline. Acidifikácia oceánov je jeden z najstrašnejších dôsledkov plytvania.
Zero Waste by teda malo znamenať aj
nulové plytvanie uhľovodíkmi
Nulové plytvanie prostredníctvom strojov (tie už vieme poháňať aj energiou vyrobenou zo Slnka apod.) tak aj prostredníctvom vydychovania CO2 pri spaľovaní v našom organizme. Určitá miera spaľovania je samozrejme potrebná na naše prežitie, takže to nebudeme nazývať ZERO waste ale Radikálne nízka úroveň plytvania. Znamená to napríklad, že nebudeme zahrievať seba aj planétu trením brzdiacich mechanizmov vo fitnesscentrách ani jesť zbytočne veľa energie (najmä pochádzajúcej z dýchajúcich tvorov, vylučujúcich CO2), aby sme ju potom nemuseli vydávať pohybom, pri ktorom tvoríme ďalšie CO2 a teplo.
Čo povedať na záver? Je treba, aby sme rozmýšľali a zmierňovali dôsledky svojho plytvania a života na prostredie, v ktorom majú žiť aj ďalšie pokolenia detí aj mláďat všetkých žijúcich tvorov na planéte. Ak sa nám nepodarí zastaviť 6-te masové vymieranie, biosféra sa bude musieť o všetko postarať sama, úplne bez nás, ktorý sme sami seba povýšenecky a nerozumne nazvali „Človek rozumný“ (Homo sapiens).