Rozhovor s Nicolasom Girouxom, zakladateľom komunitnej obývačky Bystro o lokálnosti a nás
1. Niko čo by sme mali podľa teba robiť pre
budúcnosť?
Prvý krok nie je pustiť sa do toho, čo si len myslime, že je to dobré pre budúcnosť.
Prvý, základný krok je, zhodnúť sa (aspoň
zhruba) na ekologickú a sociálnu situáciu, a na základe
toho, si jasne definovať, čo chceme.
Chceme jedná celosvetová technokratická „zelená“ civilizácia, v ktorej panujú tí, ktorí si vedia najviac privlastniť zdroje a spôsoby výroby energie, ktorá narazí na limity biosféry a rýchlo zanikne, alebo rozmanité nízko-energetické civilizácie, ktoré rešpektujú pestrosť ľudských kultúr, životné prostredie, a vedia ešte dlhodobo existovať?
Definovať si cieľ je podľa mňa podstatné, lebo ak chceme skôr to druhé, tak zistíme že spoločnosť založená na ekonomickom raste, akokoľvek sa ten rast snažíme zozelenieť, nevedia k udržateľným spoločnostiam ale skôr k tomu prvému, teda k predátorskej spoločnosti, ktorá musí vykorisťovať ľudí a prírodu, aby prežila.
2. Ako môžeme spomaliť a zastaviť rast GDP a čo by malo namiesto neho rásť?
Môžeme predovšetkým sa snažiť dekolonizovať našu myseľ od ideológie rastu, ktorá je tiež spojená s ideológiou technologického pokroku. Existuje taký mýtus, že ľudia prirodzene vyhľadávajú najväčší technologický pokrok, pri tom to je vlastnosť, ktorá začala prevážiť iba nedávno v ľudskej histórie a geograficky skôr na západnej civilizácie. Existujú dôkazy, že niektoré kmene v Južnej Amerike nepoužívali koleso na iný účel ako na detské hračky, pri tom by mohli použiť koleso, aby „sa rozvíjali“. Ale nerobili to. Je tiež známe že. Číňania, keď vymysleli pušný prach, mohli ho použiť na vlastnú expanziu ríše, pri tom na takýto účel ho nikdy nepoužili, len na obranu proti vonkajším útokom, a keď tak, skôr ako pridaný bočný nastroj. Nejako stále dali prednosť tradičným zbraniam. Dnes nám to príde čudne, ale to sú dôkazy že človek prirodzene nemá v sebe nekonečný rast a pokrok.
Druhý krok je úplne zmeniť zámer ekonomiky a tým pádom zmeniť bankový systém, ktorý mechanicky cez dlhy nám núti ekonomicky rasť. Nevyznám sa veľmi po technickej stránke, ale sú ľudia, ktorí ponúkajú realizovateľné plány v tomto smere.
A samozrejme bude nevyhnutné relokalizovať
ekonomiku, a s ňou aj politiku. Inak povedané, potrebujeme
radikálnu decentralizáciu. Nehovoríme o úplne sebestačnom
živote, ale skôr o takej ekonomike, ktorá postačuje na základné
ľudské potreby, zatiaľ čo vývoj umenia, vedy a technológií
bude predmetom demokratickej voľby a smerovania od všetkých
občanov.
Ešte vo Francúzsku začína (za)znieť jeden
nápad: Kvóty emisie CO2 za osobu. Každý človek by mal kvótu
emisie za osobu a za rok. Kvóta nastavíme na základe emisií
minulého roka a každý rok postupne znižujeme kvóty, dokým sa
dostaneme k udržateľnému stavu pre prírodu. Toto by nútil ľudí
znížiť emisie, a s tým aj ekonomický rast. Budú musieť robiť
rozhodnutia: prikúrim v zíme alebo lietam do Maroka budúci rok?
Najbohatší ľudia, ktorí sú aj ti, ktorí sú najviac zodpovední
na emisie CO2, by sa museli uskromniť, zatiaľ čo chudobní by mali
priestor na zlepšenie životných podmienok. Je to pekný nápad no
neviem nakoľko realizovateľný. Vidím v tom tiež riziko „zeleného
totalizmu“ ale oplatí sa nad tým rozmýšľať.
Namiesto ekonomického rastu máme obrovský priestor
na duchovný rast. Duchovne naša Západná civilizácia je
pravdepodobne tá najviac retardovaná v celej ľudskej histórie, čo
s kombináciou vysokého technologického rozvoja predstavuje veľké
riziko pre našu budúcnosť. Hrozí vám predstava Trumpa za
červeným gombíkom, ktorý by mohol pusti svetovú nukleárnu
vojnu? Dnes všetci ľudia pri moci, ktorí sa usilujú zväčšiť
ekonomický rast vlastnej krajiny, sú toľko Trumpov, ktorí
freneticky tlačia na ten gombík. Duchovne slabí debili, ktorí
chcú mať väčší rast než suseda, ako puberťáci, ktorá si
porovnajú penis… Je to smutné. Ešte smutnejšie je, že
najhlúpejši z nich (teda zo Západu) dokázali presvedčiť
skoro všetky iné krajiny na svete, že toto je cesta…
3. Ako by sa to malo v budúcnosti prejaviť?
Demokraticky a nenásilne. Dobrý cieľ sa nedosiahne zlým spôsobom. Silou. Ako povedal Ivan Illich: „korupcia najlepšieho vyvoláva to najhoršie“. Naša úloha je snažiť sa presvedčiť ľudí, že existuje iná cesta než tá, ktorú navhujú momentálne politici, a vytvoriť priestory, v ktorých tento „nový svet“, táto nová paradigma môže existovať. Inak povedané, byť príkladom. Nemôže to každý, a musíme zároveň byť solidárni a pomocní k tým, ktorý si to materiálne alebo duchovne nemôžu dovoliť.
4. Myslíš, že aj tu na Slovensku dokážeme vytvoriť a žiť Buen conVivir?
Bohužiaľ si nemyslím, že Slováci dokážu byť
pionierom v tomto smere. Myslím si, že Slováci budú len kopírovať
to, čo sa deje na Západe keď to bude tam „trend“. Vtedy sa ale
budú môcť oprieť na vlastnú históriu a na vlastné tradície,
ktoré sú tu ešte pomerne živé, zatiaľ čo na Západe do veľkej
miery zanikli. Snáď príroda sa bude tiež mať vtedy dostatočne
dobre, aby mohla udržať život ľudskej populácie.
5. Čo by si na záver poprial sebe a nám ako lokálnym okolo-bratislavským aktivistom a future thinkerom?
Prajem vám, aby ste akceptovali vo vašom živote smrť. Vašu vlastnú smrť a smrť ľudstva ako ho poznáme. Je to podľa mňa veľmi dôležité lebo človek, ktorý akceptuje smrť, sa vie najviac radovať sa zo života a uspokojiť sa s málom. „Človek, ktorí sa neuspokojí s málom nebude spokojní ničím“ povedal Epikur. Najväčšie bohatstvo je duchovné, nie materiálne. Možno neuspejeme všetko pôjde chaoticky do prdele. Nevadí. „Všetko zlé je na niečo dobre“. Treba ale vnímať túto akceptáciu smrti skôr zdroj nekonečnej sily v boji za sociálnu spravodlivosť a proti klimatickým zmenám, nie ako smutná rezignácia.
6. Čo by si poprial planéte Zemi?
Prajem planete Zemi, a hlavne biosfére na nej žijúcej, dlhý život s životnými organizmami, ako ľudia napríklad, ktorí sa vedia regulovať, limitovať sa v súlade rýchlosti životných cyklov a nie degenerovať ako rakovina.
Planeta.earth a Bystro sa pripája k worldlocalisationday.org!
